Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)

Dokumentu

Správa o priebehu, likvidácii a výsledkoch reslovakizačnej akcie... 209 Reslovakizačná komisia bola si vedomá, že znalosť slovenčiny nestačí pre reslo­vakizáciu. V disimilačnom procese však hrá podstatnú a najdôležitejšiu úlohu. Z tohto hľadiska - menovite pri našej novej školskej politike - môžeme počítať s faktickým dokončením reslovakizačného procesu iba u 3/4 prijatých rodín. Ani jazykové kurzy, usporiadané pre reslovakizantov nesplnili očakávanie. Zdá sa, že z vyše 80.000 osôb, ktoré z reslovakizantov po slovensky nevedia, polovica, pred­stavujúca staršie generácie, nenájde už pomer k slovenskej kultúrnej pospolitosti. S týmto problémom sa stretávame v okresoch Žitného ostrova, v okrese Jesenské, Šafárikovo a Kráľovský Chlmec, pričom je situácia vo východných okresoch o toľko lepšia, než neznalosť slovenčiny tu kompenzuje živá a intenzívna vlastenecká prí­tulnosť k republike, čo v západných okresoch zatiaľ postrádame. E. Pôvod reslovakizovaných rodín podľa priezvisk V reslovakizačnej praxi sme sa často stretávali s výtkou, že Reslovakizačná komisia zastáva reakčné stanovisko rasového výberu pri prijímaní a vybavovaní prihlášok. Bývalý washingtonský vyslanec Maďarska, Szegedy-Maszák nezabudol sa dotknúť tohto problému aj na parížskej mierovej konferencii a vytýkal reslovakizačnej akcii rasové základy, nútenosť asimilácie rodín so slovenským menom a tým jej nede­­mokratičnosť a nemravnosť. Je nesporné, a vyplývalo to z vládnych smerníc, že Reslovakizácia komisia zdô­razňovala nutnosť dôkazov o slovenskom pôvode. No, Reslovakizačná komisia nikdy nechápala pôvod výlučne biologicky, rasové, ale vždy sociologicky. Bolo by bývalo omylom domnievať sa, že sa v prihlasujúcich osobách „ozvala krv“ alebo intenzív­nejšie spomienky na dávno zabudnuté pokrvné spoločenstvo. Dôkaz o slovenskom pôvode sa vyžadoval z príčin mravných, ako požiadavka pre uvedomenie si kedysi opustených sociálnych a kultúrnych pút s ľudom, z ktorého reslovakizujúci vyšli. Okrem rodiska a príbuzenských vzťahov so slovenskými rodinami, rozhodujúcim činiteľom bolo aj meno prihlasujúceho sa. Reslovakizačná komisia pravda, nepo­kladala znenie priezviska za nijaký exaktný dôkaz pre dnešnú národnú príslušnosť, jednako mu prikladala pri aktuálnom uvedomení si slovenského pôvodu, značnú sti­mulačnú silu. Výrazne sa to prejavilo práve u tých, ktorých rodičia alebo prarodičia si pomaďarčili mená alebo ktorí okrem slovenského mena stratili v maďarskom pro­cese už všetky ostatné znaky slovenskosti. Nech už posudzujeme dnešný vzťah medzi priezviskom a národnosťou akokoľvek, počet slovenských mien hláv rodiny, doplnený slovenskými dievčenskými menami vydatých žien, dokazuje relatívnu pre­vahu pôvodnej slovenskosti reslovakizantov.

Next

/
Thumbnails
Contents