Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)
Dokumentu
Správa o priebehu, likvidácii a výsledkoch reslovakizačnej akcie... 209 Reslovakizačná komisia bola si vedomá, že znalosť slovenčiny nestačí pre reslovakizáciu. V disimilačnom procese však hrá podstatnú a najdôležitejšiu úlohu. Z tohto hľadiska - menovite pri našej novej školskej politike - môžeme počítať s faktickým dokončením reslovakizačného procesu iba u 3/4 prijatých rodín. Ani jazykové kurzy, usporiadané pre reslovakizantov nesplnili očakávanie. Zdá sa, že z vyše 80.000 osôb, ktoré z reslovakizantov po slovensky nevedia, polovica, predstavujúca staršie generácie, nenájde už pomer k slovenskej kultúrnej pospolitosti. S týmto problémom sa stretávame v okresoch Žitného ostrova, v okrese Jesenské, Šafárikovo a Kráľovský Chlmec, pričom je situácia vo východných okresoch o toľko lepšia, než neznalosť slovenčiny tu kompenzuje živá a intenzívna vlastenecká prítulnosť k republike, čo v západných okresoch zatiaľ postrádame. E. Pôvod reslovakizovaných rodín podľa priezvisk V reslovakizačnej praxi sme sa často stretávali s výtkou, že Reslovakizačná komisia zastáva reakčné stanovisko rasového výberu pri prijímaní a vybavovaní prihlášok. Bývalý washingtonský vyslanec Maďarska, Szegedy-Maszák nezabudol sa dotknúť tohto problému aj na parížskej mierovej konferencii a vytýkal reslovakizačnej akcii rasové základy, nútenosť asimilácie rodín so slovenským menom a tým jej nedemokratičnosť a nemravnosť. Je nesporné, a vyplývalo to z vládnych smerníc, že Reslovakizácia komisia zdôrazňovala nutnosť dôkazov o slovenskom pôvode. No, Reslovakizačná komisia nikdy nechápala pôvod výlučne biologicky, rasové, ale vždy sociologicky. Bolo by bývalo omylom domnievať sa, že sa v prihlasujúcich osobách „ozvala krv“ alebo intenzívnejšie spomienky na dávno zabudnuté pokrvné spoločenstvo. Dôkaz o slovenskom pôvode sa vyžadoval z príčin mravných, ako požiadavka pre uvedomenie si kedysi opustených sociálnych a kultúrnych pút s ľudom, z ktorého reslovakizujúci vyšli. Okrem rodiska a príbuzenských vzťahov so slovenskými rodinami, rozhodujúcim činiteľom bolo aj meno prihlasujúceho sa. Reslovakizačná komisia pravda, nepokladala znenie priezviska za nijaký exaktný dôkaz pre dnešnú národnú príslušnosť, jednako mu prikladala pri aktuálnom uvedomení si slovenského pôvodu, značnú stimulačnú silu. Výrazne sa to prejavilo práve u tých, ktorých rodičia alebo prarodičia si pomaďarčili mená alebo ktorí okrem slovenského mena stratili v maďarskom procese už všetky ostatné znaky slovenskosti. Nech už posudzujeme dnešný vzťah medzi priezviskom a národnosťou akokoľvek, počet slovenských mien hláv rodiny, doplnený slovenskými dievčenskými menami vydatých žien, dokazuje relatívnu prevahu pôvodnej slovenskosti reslovakizantov.
