Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)

Dokumentu

Správa o priebehu, likvidácii a výsledkoch reslovakizačnej akcie... 207

smerníc (mali veľkú výmeru pôdy, uvalenú národnú správu, napomáhali maďarizácii, boli odsúdené pre delikty proti republike, konečne preto, že ich prihlášku prešetrujúce orgány alebo miestni politickí činitelia so zásadných príčin neodporučili),

2.220 t. j. 8,3 % na osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa medzi časom už odsťahovali do Maďarska či už v rámci výmeny, či jednostranným útekom,

2.654 t. j. 10,0 % na osoby, určené na výmenu,

598 t. j. 2,2 % na osoby konfiškované,

7.268 t. j. 27,3 % na osoby neprešetrené, s neznámym pobytom a pod.,

3.626 t. j. 13,6 % na osoby, ktoré odišli náborom do Čiech,

1.114 t. j. 4,2 % na osoby nemeckej národnosti a 493 t. j. 1,9 % na osoby, ktoré medzi časom zomreli.

D. Slovenskosť na reslovakizáciu prijatých osôb podľa obcovacej reči Pre skúmanie slovenskosti a slovenského pôvodu prihlásených osôb bola pri prešetrovaní rozhodujúca obcovacia reč, návšteva škôl a výchova detí, členstvo v slovenských spolkoch a organizáciách, rodinné a príbuzenské vzťahy a skutočnosť, že prihlásená rodina žije alebo pochodí z národnostne zmiešaného manželstva. Všetky tieto skutočnosti sa skúmali pri prešetrovaní a to buď na základe výpovedi stránky, buď z predložených písomných dokladov, alebo výpovedí úradných činiteľov.

Vzájomná prestúpenosť znakov slovenskosti nedovolila spracovať všetky tieto znaky vo vzájomných kombináciách. Reslovakizačná komisia ich posudzovala vždy v súvise s triednou príslušnosťou prihlásených, a často priznala slovenskú národnosť robotníkom s jedným jediným znakom slovenskosti, zatiaľ čo nepriznala mnohým intelektuálom so všetkými znakmi. Reslovakizačná komisia nemohla priznať slovenskú národnosť advokátom, kantorom, neprevereným štátnym a verejným zamestnancom, farárom, lekárnikom, samostatným obchodníkom a majiteľom väčších živnostenských podnikov, bohatým mlynárom a fabrikantom, u ktorých maďarizácia skoro vždy znamenala vedomý odklon od pôvodnej slovenskosti a uvedomelú vôľu patriť k „panskému“ národu maďarskému. Reslovakizačná prax ukázala, že príslušníci meštiactva často videli v reslovakizácii iba konjunkturálnu možnosť ľahkého spôsobu získať štátne občianstvo i keď sa, pravda, našli prípady skutočného príklonu k slovenskému národu.

V tab. č. 4 prinášame absolútne čísla reslovakizovaných rodín podľa obcovacej reči a podľa okresov a krajov. Z celkového súhrnu vyplýva, že obcovacia reč slovenskú prihlásilo 39,2 %, slovensko-maďarskú 31,5 % a len maďarskú 29,5 %. Znalosť slovenčiny vykazuje teda 70,7 % všetkých reslovakizovaných rodín. Táto znalosť je tým väčšia, čím je oblasť bližšia k slovenskému, etniku. V okresoch Bratislava-okolie, Sereď, Levice, Šurany, Vráble, Košice-okolie, Košice-mesto, Revúca, Trebišov a v okresoch nad viedenskou čiarou nachodíme pomerne málo reslovakizovaných rodín, ktoré by po slovensky nevedeli. Neznalosť slovenčiny prekvapuje v meste Bratislava, Nové Zámky a Rožňava.