Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)
Dokumentu
196 Dokument a) Na prvom mieste padla zásada počítať s možnosťou jednostranného transferu Maďarov. RK preto prikročila k reslovakizácii aj v tých oblastiach, ktoré osídľovacou politikou mali byť a boli vyhradené pre osídlenie Slovákov z Juhoslávie, Rumunska a Bulharska. b) Komplikácie a ťažkosti spôsobil aj nábor Maďarov do českých zemí. Nakoľko sa nepočítalo s návratom týchto osôb, nemohli byť reslovakizované, hoci tak z hľadiska našej triednej politiky, ako aj z hľadiska pôvodnej slovenskosti mnohé z týchto osôb mnohé predpoklady vládnych smerníc splnili. c) Postupne sa muselo opúšťať aj pôvodné stanovisko nereslovakizovať učiteľov a to tým viac, že pre všeobecný nedostatok učiteľských síl bolo treba nahradiť slovenských učiteľov učiteľmi reslovakizovanými v tých slovenských oblastiach, odkiaľ sa učiteľské sily po oslobodení presťahovali na juh. d) Zásada vládnych smerníc, nereslovakizovať roľníkov s výmerou nad 5 k. j. pôdy sa stala po zrovnoprávnení Maďarov diskriminujúcou pre prihlásených reslovakizantov. Preto ju Reslovakizačná komisia v konečnej etape svojej práce opustila. e) Pôvodné smernice nehovorili nič o osobách slovenského pôvodu, ktoré čiastočne podľahli asimilačnému vplyvu nemeckého etnika alebo násilnej germanizácie. Pozoruhodnými sa ukázali v tomto smere masové žiadosti osôb z obce Chmeľnica (Hobgart) v okrese Stará Ľubovňa a žiadosti robotníkov z Vyšného a Nižného Medzeva a Štósu v okrese Moldava nad Bodvou. Starostlivým prešetrením znakov slovenskosti týchto osôb, vykonaným členmi Reslovakizačnej komisie na mieste samom, sa mnohé z nich prijali na reslovakizáciu. Stalo sa tak vždy v dohode s funkcionármi Akčných výborov a KSS, ako aj so zodpovednými politickými činiteľmi. f) Problematickou sa stala do konca akcie reslovakizácia Cigánov, ktorí sa na južnom Slovensku prihlásili skoro všetci. g) V konečnej etape musela Reslovakizačná komisia vybaviť mnohé prihlášky osôb, ktoré boli určené na výmenu, no po skončení výmeny ostali na Slovensku. Išlo menovite o tie osoby, ktoré aj po zrovnoprávnení Maďarov zotrvali pri rozhodnutí patriť k slovenskému národu, h) V priebehu celej akcie dochádzalo Reslovakizačnej komisii množstvo nových žiadostí o reslovakizáciu. Pôvodný počet 352.417 prihlásených osôb vzrástol po termíne prihlasovania (1. júl 1946) do skončenia akcie na 449.914. Vychádzajúc z úvahy, že reslovakizácia nemôže byť a nie je jednorazový a termínovaný akt, ale plynulý disimilačný proces, Reslovakizačná komisia nové prihlášky prijímala, prešetrila a podľa výsledku prešetrenia vybavovala. i) Vo svojej práci narážala Reslovakizačná komisia na mnohé prípady neporozumenia, ba aj zlomyseľného sabotovania akcie zo strany úradných činiteľov ONV a MNV na južnom Slovensku. Niektorí z nich úmyselne sabotovali vydávanie osvedčení, čím spôsobili mnohé škody v konsolidačnom procese na južnom území. 5.) V priebehu celej akcie postupovala Reslovakizačná komisia v stálom styku a zhode so zainteresovanými politickými činiteľmi a príslušnými retortami. Hľadiská štátobezpečné určovalo Povereníctvo vnútra, hľadiská potrieb roľníckej politiky Povereníctvo pôdohospodárstva spolu s Osľdľovacím úradom a Fondom národnej obnovy, hľadiská kultúrnej a osvetovej politiky Povereníctvo školstva a Povereníctvo informácií. Radami a pripomienkami prispeli akcii aj ostatné povereníctva a centrálne úrady. Z tohto hľadiska bola teda reslovakizácia kolektívnou akciou, všetkých zložiek a predstaviteľov národa a Republiky. Vyskytli sa v nej chyby, ako v každej
