Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)

Dokumentu

Správa o priebehu, likvidácii a výsledkoch reslovakizačnej akcie... 193

V podrobných smerniciach bol stanovený vzor potvrdenia o národnosti, ďalej že potvrdenie o národnosti, vydané na príkaz komisie bude podkladom pre vydanie osvedčenia o československom štátnom občianstve.

Personálne a vecné problémy medzi Reslovakizačnou komisiou a Osídľovacím úradom pre Slovensko boli usporiadané dohodou zo dňa 12. mája 1947.

Podľa tejto dohody Reslovakizačná komisia bola zvláštnym orgánom, zriadeným Ministerstvom vnútra. Osídľovacľ úrad pre Slovensko dal Reslovakizačnej komisii k dispozícii reslovakizačné oddelenie svojho II. odboru. Reslovakizačné oddelenie Osídľovacieho úradu pre Slovensko stalo sa výkonným orgánom Reslovakizačnej komisie s tou výhradou, že osobné, služobné a disciplinárne veci zamestnanectva Reslovakizačnej komisie ostanú v kompetencii Osídľovacieho úradu pre Slovensko. O vecné vybavenie členov Reslovakizačnej komisie, zamestnanectva, ako i úradovne staral sa Osídľovacľ úrad pre Slovensko.

Vedenie po stránke meritórnej, dispozícia s personálom Osídľovacieho úradu, prideleným pre výkon služby k Reslovakizačnej komisii po stránke pracovnej, prislúchalo Reslovakizačnej komisii.

III. Priebeh reslovakizačnej akcie

Po uverejnení vyhlášky povereníka vnútra č. 20.000/I-IV/1-1946, prihlásilo sa v dňoch od 17. júna do I. júla 1946 celkom 352.417 osôb na reslovakizáciu. Pre potreby našej delegácie na mierovej konferencii v Paríži, ako i z obavy pred nežiaducim a škodlivým vplyvom maďarskej šovinistickej propagandy, musela sa celá prihlasovacia akcia vykonať vo veľmi obmedzenej lehote. Preto reslovakizačné osvedčenie okrem samého faktu dobrovoľného hlásenia sa k slovanskej národnosti a nacionálii, nemohlo obsahovať nijaké ďalšie znaky, ktoré boli nevyhnutné podľa vládnych smerníc pre rozhodovanie o prijatí alebo zamietnutí prihlášok.

Prvá reslovakizačná komisia musela preto vykonať tieto práce:

a) šetrenie v niektorých obciach okresov Štúrovo, Komárno a Hurbanovo o možnosti reslovakizácie celých obcí bez individuálneho rozhodovania o každej prihláške,

b) rokovanie s PV o ustanovení osobitných orgánov na prešetrovanie sporných prípadov,

c) získanie materiálu od NB o osobách závadných z hľadiska štáto-bezpečnostného,

d) konfrontácia prihlášok s evidenciou Osídľovacieho úradu,

e) predbežné vybavenie reslovakizácie 247 učiteľov,

f) vydávanie potvrdení stránkam o tom, že podali prihlášku na reslovakizáciu.

ONV a OSK omylom pokladali tieto potvrdenia o podaní prihlášky za potvrdenia

o slovenskej národnosti, a na tomto základe neprávom vydali Maďarom osvedčenia o štátnom občianstve.

Prvá reslovakizačná komisia vypracovala návrh smerníc na vykonávanie reslovakizácie, no pre zdĺhavosť ich schválenia sa k meritómemu vybavovaniu prihlášok nedostala.

Po menovaní členov Reslovakizačnej komisie ministrom vnútra výnosom zo dňa

4. IV. 1947 konštituovala sa nová Reslovakizačná komisia dňa 4. IV. 1947. Komisia začala pracovať 15. mája 1947. Na podklade v predchádzajúcej kapitole citovaného uznesenia vlády, ako i dôverného uznesenia 10. schôdzky vlády z 9. augusta 1946, vypracovala Reslovakizačná komisia smernice na vykonávanie reslovakizácie a rokovací poriadok, ktoré predložila Ministerstvu vnútra na schválenie.