Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)
Štúdie
18 László Öl lös ských menšín. Druhou je maďarský druh populizmu, z ktorého smerom k susedným štátom vyžaruje nevypočítateľnosť, teda potenciálna národná hrozba. Podpora národných inštitúcií zahraničných Maďarov Maďarskom, symbolické stotožnenie sa s ich národným osudom, ako aj medzinárodná podpora ich snáh, respektíve ich medzinárodnopolitická ochrana voči rôznym krivdám sú dôležitými, ba až nevyhnutnými predpokladmi ich zachovania. Dnes sa už preto kvalitou a problémami vyššie uvedených prvkov zaoberá množstvo analýz. Aj preto je potrebné viesť slobodnú diskusiu aj v Maďarsku, aj v kruhoch maďarských menšín, a aj spoločne. V súvislosti s diskusiami však musíme zdôrazniť, že sa už dá dokázať nielen teoreticky, ale od roku 1989, po viacerých rôznych pokusoch, je nateraz potvrdené aj empiricky, že uvedené prvky ani spolu nepredstavujú takú donucovaciu silu, pomocou ktorej by sa dalo podstatne zmeniť postavenie maďarských menšín. A pravdepodobne ani stále intenzívnejšie ekonomické vzťahy neprinesú podstatnú zmenu v tejto otázke. Preto úsilie vyplývajúce z ústavnej povinnosti voči maďarským menšinám nateraz uviazlo na mŕtvom bode. Maďarsko je svojím vynaloženým úsilím v uvedených oblastiach vo väčšine prípadov schopné len toho, aby udržalo istú rovnováhu a zabránilo najhrubším protimaďarským pokusom. To nie je málo, aj keď sa v niektorých prípadoch nedá dosiahnuť ani toľko.12 Väčšine príslušníkov maďarskej menšiny poskytuje istý pocit bezpečia, že najhrubším pokusom zameraným na ich likvidáciu sa pomocou Maďarska dá zabrániť. Ale táto snaha neponúka víziu riešenia. Ani nemôže, lebo nesiaha po podstatný prvok ústavnosti, po morálny hodnotový systém ľudu. Lenže, k národnej rovnoprávnosti maďarských menšín by sa musel zmeniť predovšetkým hodnotový systém susedných národov vo vzťahu k Maďarom. Súčasne však treba poznamenať, že ani začiatok procesu národného zmierenia v Maďarsku založeného na konsenze nemôže nahradiť doterajšie formy podpory, vrátane rôznych foriem nátlaku, a na druhej strane, ani proces národného zmierenia neprináša zmierenie na strane všetkých príslušníkov národov. Poznámky 1 1. Podľa Johna Rawlsa práva a slobody nemôžu byť obmedzované v mene väčšieho blahobytu či pozícií, ktoré sa stanú dosiahnuteľnými vďaka obmedzeniu. Ďalej, rozšírenie práv a slobôd niektorých neobmedzuje nutne práva a slobody druhých. Naopak, môže priniesť so sebou aj rozšírenie práv a slobôd druhých. Pozri: RAWLS, John: Az igazságosság elmélete. Budapest: Osiris Kiadó 1997, s. 86 - 92, 294 - 303. 2. V tejto súvislosti je relevantné chápanie nacionalizmu ako mobiluzujúcej ideológie (Elie Kedouri), resp. ako nástroja politických elít (Karl W. Deutsch). Nepochybne ide o modernú komunikačnú jednotku (Benedict Anderson), v rámci ktorej vedúca politická vrstva tých národov, ktoré dosiahli štátnosť - vrátane intelektuálov vidiacich v národnej kultúre ideologickú zbraň -, prostredníctvom národného štátu získa dominantné pozície v oblasti nacionalistickej propagandy. Pod jej vplyv sa dostane väčšina médií, veľká časť kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií. 3. Takáto diskusia sa na Slovensku odohrala napr. v súvislosti s parlamentným uznesením o Benešových dekrétoch, alebo pri prijímaní zákona o zásluhách Andreja Hlinku. 4. Národná identita je síce slobodne voliteľná, no jej zmena je proces plný odriekania a nevýhod. Pozri SONG, Miri: Choosing Ethnic Identity. Cambridge: Polity Press 2003, s. 40 - 41. 5. Tento typ argumentácie bol prítomný v rétorike politických strán, ktoré vytvorili koalíciu s Maďarmi, tak na Slovensku, ako aj v Rumunsku. 6. Maďari chcú znížiť mieru nevýhod, ktoré sa nahromadili počas vlád, v ktorých neboli prítomní, druhá strana by chcela posunúť euroatlantickú integráciu a hospodársku reformu, a chce eliminovať autokratické tendencie v politike.
