Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)
Dokumentu
Dokument Správa o priebehu, likvidácii a výsledkoch reslovakizačnej akcie 1946 -1949 I. Otázka reslovakizácie Pri aplikácii Stalinovej definície národa na pomery južného Slovenska zisťujeme, že na tomto území sme mali a máme ešte i dnes zhruba tri kategórie obyvateľstva: 1.) Slovákov, ktorí podľa všetkých znakov Stalinovej definície patria k slovenskému národu, 2.) Maďarov, ktorí analogicky sú príslušníkmi národa maďarského a 3.) medzivrstvu bez určitej národnej príslušnosti. Tejto medzivrstve chybovala dosiaľ výrazná príslušnosť jazyková a tým aj výrazná príslušnosť k slovenskej alebo maďarskej pospolitosti kultúry. Táto medzivrstva bola do nedávna a je čiastočné ešte i dnes národne defektná z hľadiska výraznej príslušnosti reči a kultúry. Štúdium asimilačných procesov na južnom Slovenska nás poučuje, že táto medzivrstva vo svojej prevažnej väčšine je produktom dobrovoľnej alebo násilnej rečovej maďarizácie v pôvodne čisto slovenských, alebo etnicky premiešaných, pohraničných oblastiach. Svojim historickým vývinom na spoločnom území a v spoločnom hospodárskom živote prislúcha teda táto medzivrstva k národnej pospolitosti slovenskej, vzdialila sa však od nej čiastočnou alebo úplnou výmenou obcovacej reči. U príslušníkov meštiackej triedy sa výmena reči doplňovala často aj vedomým prijatím „maďarského národného charakteru“. Z hľadiska súhrnu všetkých znakov, nutných pre nespornú príslušnosť k národu, prichodí konštatovať, že táto medzivrstva na vrchole maďarizačného úsilia pred prvou svetovou vojnou, nebola už slovenská a ešte maďarská a po 20 ročnom vývine v ČSR nebola už maďarská a ešte slovenská. Národnostná politika za predmníchovskej ČSR, s odvolávaním sa na svoju liberálnosť a demokratičnosť, ponechala túto národne defektnú medzivrstvu svojmu osudu. Priamo do národnostnej sféry na južnom Slovensku nezasahovala. V tom bola proti maďarskej politike národnostného útlaku iste pokrokovejšia. „Tolerantnosť“ čs. národnostnej politiky neposkytla však nijakú výraznejšiu možnosť, aby sa masa národnostne labilných a dekoncentrovaných poloasimilantov vrátila k svojmu národu. Ba svojimi nedomyslenými metódami definície národnej príslušnosti, jednostranným vymedzením rečovou príslušnosťou, zbavila státisíce jazykové pomaďarčených, no ostatnými znakmi k slovenskému národu patriacich, možností prikloniť sa pri sčítaniach ľudu aj deklaratórne k svojmu pôvodnému etniku. Ostáva úradným tajomstvom, že sa pred spracovaním výsledkov sčítania ľudu z r. 1930 ex offo pozmenila v sčítacľch hárkoch asi v 30 - 40.000 prípadoch zapísaná
