Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)
Agora
Dialóg alebo konfrontácia 181- historickými pamiatkami - viažucimi sa bytostne k histórii a sebaidentite maďarského národa;- značnou premiešanosťou slovenského a maďarského obyvateľstva, ktorej napomáhala - okrem migračných pohybov - aj zmienená absencia konfesionálnych rozdielov. 5. Je chybou, či nedajbože provokáciou, ak Maďari cítia emocionálne puto k územiu Slovenska? Nemalo by to Slovákov, práve naopak, tešiť, a nemali by sa snažiť z tohto vzťahu vyťažiť nejakú pozitívnu pridanú hodnotu? Nemali by sme z tejto danosti spoločne vygenerovať pozitívnu energiu, využiteľnú na ešte väčší duchovný i materiálny rozvoj oboch komunít? Myslia si Slováci, že keď pripustia, čo i len do malej miery, istú oprávnenosť „vlastníckeho“ vzťahu Maďarov (či už maďarskej menšiny, alebo Maďarov všeobecne) k „Felvidéku", spochybní sa ich právo na vlastný štát, spochybní sa ich „historický a neodňateľný nárok“ na celé územie súčasného Slovenska (vrátane území s - ešte stále - väčšinovo maďarským obyvateľstvom)? 6. Je práve prebiehajúci „boj“ o geografické názvy v učebniciach „bojom o územie“? Áno, aj. Raz už takýto symbolický boj o územie prebehol - začiatkom 90. rokoch pri tzv. tabuľových vojnách. Priznajme si úprimne, že i keď väčšina demokraticky zmýšľajúcich Slovákov odsudzuje metódy Jána Slotu, nie je stopercentne vnútorne presvedčená o tom, že je správne písať geografické názvy v maďarčine - hoc i len v učebniciach pre maďarské národnostné školy?! Je Slovensko aj štátom Maďarov, ktorí tu žijú? Zdá sa, že nie... Zákon o štátnom jazyku stanovuje, že „štátny jazyk má prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na území Slovenskej republiky“, pretože „Slováci sú jediným štátotvorným subjektom na území SR“. Túto exkluzívnu filozofiu zákona o štátnom jazyku, ako aj preambulu ústavy (My, národ slovenský) nie je ochotná v súčasnosti zmeniť nijaká slovenská politická reprezentácia. 7. Maďari na Slovensku podľa predstaviteľov slovenskej politickej elity (a je úplne jedno, ku ktorému táboru patria) ani nežijú - žijú tu len „občania maďarskej národnosti“, „osoby patriace k národnostným menšinám“, či „príslušníci maďarskej menšiny“. Alebo „Slováci hovoriaci po maďarsky“. Všimnime si, ako úzkostlivo sa snažia túto dikciu pri svojich prejavoch dodržiavať všetci verejní činitelia. Nedajbože, ak by pripustili, že tu žijú Maďari - takto, bez prívlastkov - museli by im vari priznať akési kolektívne práva? Na druhej strane, Slováci za hranicami žijú. Autor ešte nepočul slovenského verejného činiteľa hovoriť o „občanoch Maďarskej republiky slovenskej národnosti“, či o „slovenských Američanoch“. 0 amerických Slovákoch a Slovákoch v Mlynkoch a Békešskej Čabe {nie v Pilisszenkereszte a Békéscsabe) však áno. Aj slovenská menšina v Maďarsku sú Slováci, aj maďarská menšina na Slovensku sú Slováci? Schizofrénia? 8. Možno. Ale buďme spravodliví. Je tu aj niečo, čo Bibó nazýva „existenčným strachom o spoločenstvo“. „Pre Západoeurópana vyznieva ako prázdna fráza, keď štátnik hociktorého malého národa východnej Európy hovorí o «smrti národa», «zániku národa» : Západoeurópan si vie predstaviť genocídu, porobu alebo pomalú asimiláciu, ale číry politický zánik je pre neho len prepiata predstava, kým pre východoeurópske národy je to citeľná realita.“3
