Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)
Štúdie
152 József Liszka folklorizmu zúžime na sviatočné zvyky, môže byť užitočné vychádzať z termínov organický a organizovaný folklór, navrhnutých Józsefom Faragóm (Faragó 1978), z ich prehodnotenia. Porovnajúc Faragóove hľadiská s vlastnými skúsenosťami by som súvisiace pojmy definoval nasledovne: Organický folklór: skupina javov z obdobia pred ich uvedomením si nositeľmi tradície. Je otázne, či sa tento stav vo svojej „čistej“ podobe - trebárs aj so spätnou platnosťou - dá vôbec zachytiť? Organizovaný alebo sekundárny folklór (pozri Liszka 1992, 112): umelé udržiavanie uvedomenej ľudovej kultúry. Siahajúc späť ku „koreňom“, jej nositelia chcú zachovať dávnu, čistú tradíciu, ale - a to je mimoriadne dôležité! - v pôvodnom prostredí, aktívnym zapojením miestneho obyvateľstva. Výraz „organizovaný“ je síce trochu zavádzajúci, veď ani dávnejšie sa sviatočné zvyky, najmä tie, ktoré mali charakter ľudového divadla, neorganizovali úplne spontánne, vždy boli potrební jedendvaja organizátori... „Organizovanosť v tomto prípade treba chápať tak, že k organizovaniu je nutný aj vonkajší impulz (napr. snaha zodpovedať domnelým alebo reálnym vonkajším očakávaniam). Folklorizmus: vytrhnutie určitých javov folklóru z pôvodného prostredia a ich uplatnenie v cudzom prostredí s cieľom zabávať (napr. na domácom alebo cudzom javisku, pred pasívnym obecenstvom). Sumarizujúc vyššie načrtnuté: pokiaľ folklór (organický folklór rovnako ako organizovaný) zasiahnu „iba“ vonkajšie vplyvy, takto vzniknuté útvary patria do veľkého súboru folklórnych javov. Teda do toho súboru, do ktorého patrí aj teoreticky (!) nedotknutý, čistý, organický folklór, aj výtvory vzniknuté folklorizáciou. Naproti tomu do rámca folklorizmu (a neofolklorizmu) zaraďujem tie javy, ktoré sa akoby vymkli zo súboru folklórnych javov, a vyvíjajú svoj účinok v úplne inom prostredí (napr. javisko, televízna obrazovka atď.). A čo je mimoriadne dôležité: pred pasívne prihliadajúcim obecenstvom! Wolfgang Kaschuba na základe Wolfa-Dietera Könenkampa uvádza príklad sedliakov z 18. storočia z okolia Hamburgu, ktorí, keď zistili, že ich produkty na mestskom trhu idú lepšie na odbyt, ak majú oblečený svoj rázovitý ľudový odev, tento odev vedome a jednotne pretvorili do akejsi archaickej podoby (Kaschuba 1999, 174). Ja by som tento príklad nezaradil pod pojem folklorizmu, ale do kategórie organizovaného, druhotného folklóru. Sedliaci svoj odev modifikovali - archaizovali tak, aby zodpovedal očakávaniam mestských zákazníkov pod vonkajším vplyvom, aj keď tento vplyv bol pasívny, pričom ho neukazovali na javisku, ale predstavoval dôležitý prostriedok činnosti, zabezpečujúcej ich živobytie. Naproti tomu slávna kniha Évy Putzovej o svadbe v Kolíňanoch, vydanej v roku 1944, ktorej prvé vydanie patrí aj dnes medzi vzácne poklady Kolíňančanov, mala obrovský vplyv na činnosť „tradíciu ochraňujúcej speváckej skupiny“, ktorá pôsobila v Kolíňanoch v posledných rokoch minulého storočia. Na javisku uviedli podľa „svadobnej knihy“ výjavy z niekdajšej kolíňanskej svadby, z nej si vyberali svoj spevácky repertoár (Sándor 1989, 158). Kniha teda ovplyvňovala predstavenie niekdajšej svadby na javisku, miestny folklorizmus. Priebeh skutočných svadieb tej doby, zdá sa, už menej... Pokiaľ akceptujeme túto argumentáciou, tak dnešné fašiangové zvyky v Mliečne a v Bíni nie sú folklorizmom, ale - napriek tomu, že v istých svojich súvislostiach bol poškodený - sú organizovaným, druhotným folklórom. Mohli by sme povedať: zmeravenými tradíciami...
