Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)
Štúdie
14 László Ollós kratického európskeho štátu nevedie cesta jedine cez štát ako inštitúciu. Ak na to existuje vôľa, odkazy sa dostanú k verejnosti susednej krajiny aj inými cestami. Politické spoločenstvo Maďarska, politici aj rôzne skupiny s odlišným hodnotovým poriadkom môžu dospieť k zhode v tejto otázke. Môžu sa rozhodnúť pre vyňatie otázky zmierenia z okruhu vnútropolitických bojov, urobiť z nej celonárodný cieľ. Iná stratégia by ani nemohla byť úspešná. Ťažko by sa dala dosiahnuť v otázke Maďarov ústavná zhoda v susedných štátoch, keď sa ona nezrodí ani v samotnom Maďarsku. Zmeny v hodnotovom poriadku sa v žiadnej krajine neudejú zo dňa na deň. Je zrejmé, že hmatateľný výsledok sa dá dosiahnuť iba vytrvalou snahou, neutíchajúcou počas niekoľkých volebných období. No a, samozrejme, politické spoločenstvo Maďarska, spolu s jeho lídrami, sa môže dohodnúť na tom, že sa pustí do tejto úlohy. Ústavný konsenzus v otázke maďarských menšín by mal význam nielen pre samotné menšiny; výrazne by ovplyvnil aj národnú identitu Maďarov v Maďarsku. Z prvej línie vnútropolitických bojov by sa vyňala, a medzi politickými stranami a štátom spoločne vyznávané, aj pred verejnosťou často prezentované hodnoty a ciele by sa zaradila taká otázka, ktorá síce nemá vplyv na každodennú existenciu priemerného maďarského občana, predsa je dôležitou súčasťou jeho predstáv o budúcnosti národa. Symbolizovalo by to znovuzrodenie ústavného konsenzu v jednej zo základných otázok maďarskej národnej budúcnosti. Budúcnosť sa však môže vyvinúť aj inak. Napríklad tak, že príslušníci maďarskej menšiny dostanú maďarské občianstvo bez príslušnej procedúry vypracovanej vládou a opozíciou spoločne, akceptovanej väčšinou občanov Maďarska a bez spoločne vytvoreného konsenzu, a následne sa príslušníkov menšín ako voličov pokúsia vtiahnuť do vnútropolitických zápasov prebiehajúcich v Maďarsku. Môže sa stať aj to, že hoci aj cez občianstvo alebo iným spôsobom sa ich pokúsia presvedčiť, aby sa v čo najväčšom počte presídlili do Maďarska. Isteže, môže pretrvávať aj súčasná situácia, keď Maďarsko a maďarské menšiny ani spoločne nemajú dosť síl na to, aby vynútili zabezpečenie podmienok na rozvoj menšinových Maďarov, ale veľa toho nerobia ani pre zmenu hodnotového poriadku susedných národov. Čiže zostáva poskytovanie tej najnutnejšej pomoci, kultúrna podpora, diplomatické úsilie pre zabránenie vážnejším krivdám, posilnenie cezhraničných väzieb a snaha o to, aby sa uplatňovali, respektíve rozširovali medzinárodné záväzky, vediac, že tieto kroky ani spoločne nie sú dostačujúce na dlhodobé udržanie národnej identity maďarských menšín. No Maďarsko a maďarské menšiny by sa mohli pokúsiť aj o niečo úplne nové. Mohli by pred verejnosťou vlastných krajín usporiadať tú diskusiu, absencia ktorej udržuje pri živote hodnotový poriadok, bez zmeny ktorej sa vzťahy Maďarov so susedmi nezlepšia. K tomu by bolo treba predovšetkým odmietnuť totálny morálny relativizmus - nazývaný balkánskym alebo východným, ktorý sa ale v poslednom čase príležitostne objavuje aj v západnom svete9 -, ktorý považuje využitie všetkých dostupných prostriedkov za národne spravodlivé. Treba skoncovať s presvedčením, že ústredným komponentom národného záujmu je rozpínanie sa na úkor druhých, že partikulárna zásada národného záujmu, dominancia, je hodnota stojaca nad všetkými inými hodnotami. Ako každá hodnota, ktorá bola sformulovaná ako protiklad k univerzálnym ľudským hodnotám, aj táto v sebe obsahuje konflikt rôznych formulácií, a, samozrejme, aj konflikt ich formovateľov. V našom prípade ide o konflikt „nadovšetko“ stojacich záujmov slovenského ako aj maďarského národa. Navyše
