Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)

Štúdie

Cigarety, alkohol, drogy versus šport 137

reprezentatívny podľa pohlavia, vekových skupín (15 - 19, 20 - 24, 25 - 29 rokov) a sídelnej štruktúry.

Fajčenie

Za čiastočný ústup rakoviny pľúc na rozhraní dvoch tisícročí vďačíme aj tomu, že medzi mužmi klesol počet fajčiarov, a tí, ktorí naďalej fajčia, kupujú si cigarety s menším obsahom škodlivých látok. Napriek tomuto úspechu nekompromisný boj proti fajčeniu zostáva najdôležitejšou úlohou prvotnej prevencie, lebo fajčenie a užívanie alkoholu majú veľký vplyv aj na rakovinu iných orgánov (Zdravotnícka ročenka, 2000).

Pozrime sa teraz, v akej miere holdujú fajčeniu mladí respondenti.

Pôžitok v tabakových výrobkoch nachádza takmer polovica Slovákov (48 %) a o niečo viac Maďarov (52 %). Podľa frekvencie fajčenia najväčšiu skupinu fajčiarov či už slovenskej alebo maďarskej národnosti tvoria tí, ktorí fajčia každý deň. Lenže podiel skupiny každodenných fajčiarov nie je rovnaký: u Slovákov tvorí 27 %, u Maďarov až 38 %. Líšia sa aj v množstve vyfajčených cigariet. Slováci si dajú priemerne 12 kusov cigariet denne, Maďari 14 - 16 kusov. Medzi Maďarmi je teda nielen viac fajčiarov, ale aj viac každodenných fajčiarov, ktorí navyše aj viac fajčia.

Demografické údaje jasne poukazujú na rozdiel medzi zdravotným stavom ženskej a mužskej populácie, vďaka čomu v čase výskumu bola stredná dĺžka života u žien (77,2 rokov) o 8 rokov vyššia ako u mužov (69,2). Tento rozdiel sa vysvetľuje práve výraznejšou prítomnosťou zdraviu škodlivých behaviorálnych faktorov u mužov, čo sa potvrdilo aj u našich respondentov (graf 1).

Graf č. 1. Fajčiari a každodenní fajčiari podľa pohlavia a národnosti