Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)

Štúdie

132 Ilona L Juhász

na Zakarpatskej Ukrajine či v Kanade. V prostredí Maďarov, žijúcich v niekdajšej Juhoslávii hnutie Gyöngyösbokréta ani nezaniklo, a je dodnes živé.

12. DOBOS, László: Népi kultúránk jövőjéről. In: Fáklya, 1956, roč. 6, č. 4, s. 23 - 27.

13. Edit Kaposi (1923 - 2006) bola významnou predstaviteľkou povojnovej generácie, zaoberajúcej sa výskumom ľudového tanca. Jej možno vďačiť za to, že v Maďarskom divadelnom ústave (Magyar Színházi Intézet) vznikol tanečný archív európskeho významu.

14. KAPOSI, Edit: Néptáncaink fontossága tánccsoportjainknál és a gyűjtés módszerei. In: Fáklya, 1956, roč. 6, č. 6, s. 34 - 36.

15. MÁRTONVÖLGYI, László: Kodály Zoltán a csitári hegyek alatt. In: Fáklya, 1953, roč. 3, č. 10 - 11, s. 637.

16. Hét, 1959, roč. 4, č. 15, s. 5.

17. SZUCHY, M. Emil: Zselizi mérleg. Tánccsoportjaink seregszemléje. In: Hét, 1958, roč. 3, č. 29 - 30, s. 22.

18. Treba poznamenať, že v Gombaseku boli zastúpené aj také žánre, ako napr. divadlo, populárna hudba (obvykle nejaká populárna skupina alebo interpret z Maďarska, a hoci si to organizátori nechceli veľmi priznať, obecenstvo lákala do Gombaseku predovšetkým táto časť programu), ale aj maďarské umelé piesne, a vystúpili tu aj víťazi detskej divadelnej súťaže Podunajská jar.

19. FISTER, Magda: Zselíz üzenete. In: Hét, 1991, roč. 36, č. 26, s. 4 - 5.

20. Táto rocková balada je spracovaním známej ľudovej balady Kőműves Kelemen (v jej názve je meno hlavnej postavy). Balada rozpráva príbeh o ťažkostiach postavenia hradu Déva, ktorý sa po ukončení vždy rúti, až dovtedy, kým murári nepoužia krv zavraždenej ženy Kelemena Kőművesa.

21. Hrad Déva sa nachádza v Rumunsku, v oblasti obývanej aj maďarskou menšinou. V maďarskom folklóre sú známe viaceré variácie balady o tomto hrade.

22. Vagyunk és leszünk... Közel fél évszázada indult a gombaszögi Országos Kulturális Ünnepély. In: Itthon, 2007, roč. 2, č. 6, s. 37 - 38.

23. Tamže, s. 37 - 38.

24. Pôvodne ide o báseň významnej osobnosti romantiky, lyrika Mihálya Vörösmartyho, ktorú zhudobnil maďarský skladateľ Béni Egressy. Szózat je pre Maďarov skoro taký vzácny ako maďarská národná hymna.

25. V novembri 1989 vznikla ako prvá Maďarská občianska strana, roku 1990 bolo založené Maďarské kresťanskodemokratické hnutie a ako tretie politické hnutie Spolužitie.

26. Pre tanečné skupiny dávajú šiť taký odev, na ktorom prevládajú národné farby červená-biela-zelená.

27. BAKÓ, 1979, s. 307.

28. Podľa nárečia zvykli za palócku oblasť označovať v podstate trojuholník Senec - Cegléd - Košice. LISZKA, 2002, S. 295 - 296.

29. Prednášateľom bol pedagóg József Bíró z Maďarska.

30. Prednášatelia boli Klára Fridrich, bádateľka klinového písma a Gábor Szakács, „organizátor súťaže klinového písma“.

31. Prednáška Józsefa V. Molára, bádateľa ľudovej psychológie.

32. Prednáška sumerologičky Veroniky Marton.

33. Tohto roku usporiadali „III. Hornozemskú celoštátnu súťaž v klinovom písme“ v Trhovej Hradskej na Žitnom ostrove.

34. O tejto tematike bola roku 2003 vydaná kniha Kláry Fridrich a Gábora Szakácsa s názvom Kárpátmedencei birtoklevelünk - a rovásírás.

35. Ferenc Badiny Jós, maďarský historik (1907 - 2007).

36. Tento tábor usporadúvajú vo Virte pri Komárne.

37. K šiestim obciam (Bruty, Bíňa, Pavlová, Sikenička, Kamenín, Kamenný Most) priradili aj Malú nad Hronom. (MÉRY, 1987, s. 40)

38. Maďari, žijúci v Karpatskej kotline niekoľkokrát už usporiadali aj medzinárodnú žatevnú súťaž, napr. vo Vojvodine v obci Felsőhegyes, v Maďarsku v Csorvási, na Slovensku v Sládkovičove.

39. Takýto výskum uskutočnil Gábor Hushegyi, estetik, spolupracovník Múzea kultúry Maďarov na Slovensku. Jemu ďakujem za poskytnuté informácie.

40. BEDNÁRIK, 1972, s. 44 - 45; KUSTÁR, 2003; 0PRIÇAN, 2003, tab. 7 - 12.

41. Napr. v Číčove na Žitnom ostrove je ich viac než desať.

42. SZÁZ, Ildikó: Emlékoszlop a kiskertben. In: Új Szó, 14. februára 2007, s. 5.

43. Báseň Lajosa Pála: Kopjafák, pozri: L. JUHÁSZ, 2005, s. 223.

44. Napríklad v obciach okolo Galanty: v Diakovciach a vo Veľkej Mači.