Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)
Štúdie
12 László Öllös nálnej straníckej viazanosti voličov. V skutočnosti teda takéto predstavy, túžby a obavy sú posilňované z vnútropolitických dôvodov, s cieľom získať moc. Stret vnútropolitického mocenského záujmu so skutočnosťou však vytvára aj opozíciu voči vyvolávaniu pocitu hrozby zo zmeny hraníc. Samotní Slováci vyhlasujú, že maďarská hrozba neexistuje, že jej zdanie vyvolávajú skupiny, ktorým to vyhovuje z vnútropolitických dôvodov. „Maďarský problém“ sa vo vnútornej politike postupne stáva takým mocenským nástrojom, spoza ktorého sa už vytratila skutočná hrozba, a slúži iným cieľom. Tým sa zo zdroja ohrozenia stáva jedna z dôležitých otázok demokracie. Na druhej strane, vyvolávanie prízraku maďarskej hrozby nenarazí na významnejší odpor dovtedy, kým sa nezrodí nová národná doktrína. Bez nej ani politikom s umiernenejším postojom k maďarskej otázke nezostáva nič iné, než argumentovať tým, že treba uskutočňovať takpovediac rozumnejšiu, taktickejšiu menšinovú politiku, ktorá bude akceptovaná aj zahraničím, ktorá nebráni euroatlantickej integrácii krajiny, no zároveň nenaruší stav národnej nerovnosti, Aj títo politici sledujú teda oslabenie národných menšín, v dlhodobom horizonte až ich elimináciu,4 napriek tomu, že argumentujú proti hrubej a agresívnej protimaďarskosti.5 Pred vlastným publikom sa dištancujú od radikálov len vo veci taktiky, nie podstaty. Takáto politická konštelácia unesie aj účasť menšinových Maďarov na vláde. Znamená to, že spoločné vládnutie automaticky neprinesie národné zmierenie, ponúka iba také taktické riešenia, ktoré v danom momente vyhovujú záujmom všetkých zainteresovaných.6 V takejto politickej situácii sa objavujú argumenty v prospech „prefíkanejšej“ menšinovej politiky, respektíve „prefíkanejšieho“ presadzovania menšinových záujmov. Ani jeden z týchto prístupov nemení zásady vzťahu národnej väčšiny a menšiny. Bolo by ale chybou podceniť možný vplyv úspešnej maďarskej vládnej účasti na hodnotový poriadok. Aj keď sama osebe nevedie k zmene základných zásad menšinovej politiky, výrazne môže znížiť antipatie verejnosti voči maďarskej menšine. Úspešný člen vlády si môže vybudovať významné pozície, môže získať uznanie tej spoločenskej skupiny, s problémami ktorej sa jeho rezort zaoberá. Vládna účasť otvára maďarským politikom také komunikačné možnosti, s ktorými v opozícii - najmä ako členovia strany, považovanej za organizáciu národného nepriateľa, ktorá je preto aj vo vnútri opozície izolovaná - nedisponovali. Cez nové komunikačné kanály môžu informovať o problémoch Maďarov, ktoré verejnosti neboli známe, respektíve mala o nich len také vedomosti, ktoré prešli filtrom národného štátu. Dobrou komunikáciou môžu prispieť k tomu, aby verejnosť akceptovala situáciu, keď Maďari zasahujú do riešenia vlastných i celonárodných problémov. Akceptácia takejto možnosti ale neznamená vnímanie vládnej účasti ako niečoho, na čo Maďari majú právo. Slovom, účasť na vláde, pokiaľ ide o dobrú vládu, môže byť dôležitým prostriedkom zblíženia národov. Bez zmeny celkového obrazu národa ale neposkytuje dlhodobé riešenie na väčšinu národných problémov menšinových Maďarov. Vládna účasť sama osebe nezmení obraz, ktorý si väčšina o Maďaroch vytvorila. Len čo sú Maďari vytesnení z vlády, do oficiálnej politiky sa vracia agresívna protimaďarskosť. Z doterajších vládnych predsavzatí maďarských politických strán na Slovensku chýbal premyslený plán na zmenu celkového vnímania Maďarov národnou väčšinou. Snaha u jednotlivých politikov síce bola, ale zo snáh nevzniklo spoločné, premyslené úsilie. Diskusie sa o tomto probléme vynárali zväčša vtedy, keď sa do centra poli
