Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)
Štúdie
Maďarskosť a tradícia 123 Čo pod týmto pojmom presne rozumeli, vysvitá z článku maďarskej bádateľky zaoberajúcej sa ľudovým tancom, Edity Kapos13, publikovaného roku 1956 v bratislavskom maďarskom časopise Fáklya pod názvom Dôležitosť zbierania ľudových tancov v našich tanečných súboroch a spôsoby výskumu (Néptáncaink gyűjtésének fontossága tánccsoportjainknál és a gyűjtés módszerei): „Nie je našim cieľom to, aby sme objavené poklady ľudovej kultúry uchovávali zmeravene, s muzeálnou hodnovernosťou, ale aby sme ich vytiahli zo zabudnutia na denné svetlo a vytvorili z nich nové diela. (....) V umeleckom využití alebo v pedagogike však musíme zozbieraný materiál selektovať. A hľadisko selekcie môže byť len to, či materiál tradície je vo svojom obsahu pokrokový a vo svojej forme dostatočne pekný, dostatočne ušľachtilý. Čo to znamená? To, aby sme smelo využili z tradície tie tance, v ktorých sa odzrkadľujú najlepšie ľudské vlastnosti: hrdinskosť, smelosť, láska k vlasti, povznášajúca ľúbosť. (...) Výskumy našich tanečných súborov teda nie sú samoúčelné, nie je ich cieľom ochraňovať skostnatené formy ľudového umenia... ale musia slúžiť uchovávaniu, ďalšiemu rozvíjaniu objavených najušľachtilejších tradícií a ich popularizovaniu aj propagačnou silou javiska. "M Na propagovanie vtedajšej ideológie využili aj správu o výskumných cestách Zoltána Kodálya v Podzoborí, aj tu je ostro kritizované hnutie Gyöngyösbokréta: „Kodály viackrát vyhľadal podzoborský maďarský ostrov, len v Jelenei bol štyrikrát. Vtedy, keď doba fidlikala buržoázne pseudoľudové piesne, prehnane zdôrazňujúce maďarskosť on sa obrátil k ľudu, k ožobráčeným roľníckym pracujúcim a u nich našiel skutočne maďarské melódie. Počas kapitalizmu týchto takmer dvadsať dedín živorilo v najväčšej biede. V Štitároch bol len jeden pár koní, niet teda divu, že ešte aj do ľudovej piesne sa dostala udalosť, keď jeden kôň zahynul. (...) Kodály vrátil týmto dedinám prastaré piesne, a namiesto páru koní zorie dohromady uzučké parcely traktor Zetor. Prastará pieseň bude teraz znieť oveľa krajšie, šťastnejšie. “1S Súbory ľudového tanca, ktoré vznikli v rámci CSEMADOK-u, účinkovali predovšetkým na podujatiach politického charakteru a na dožinkových slávnostiach, usporiadaných CSEMADOK-om. 0 niekoľko rokov neskôr sa tieto podujatia premenili na slávnosti spevu a tanca. Dožinková slávnosť Želiezoviec v okrese Levice sa stala Celoštátnym festivalom ľudového umenia CSEMADOK-u - tu sa predstavili ľudovoumelecké súbory, ktoré pôsobili v jeho rámci. Károly Pathó, vedúci tajomník CSEMADOK-u, na Vil. celoštátnom kongrese organizácie v roku 1959 vo svojom prejave, hodnotiacom 10- ročnú činnosť CSEMADOK-u, o ľudovoumeleckých skupinách okrem iného uvádza: „ Vďaka dobrej práci našich ľudovoumeleckých súborov dožinkové a iné slávnosti sú už takmer nepredstaviteľné bez ich ohnivých, dobrú náladu vyvolávajúcich vystúpení. Okresné spevácke a tanečné slávnosti sa stali sviatkami radosti pri začatí žatevných prác a pri ukončení žatvy. Slávnosti spevu a tanca v Želiezovciach sa stali poprednou udalosťou nášho kultúrneho života, prehliadkou našej ľudovoumeleckej činnosti. “IC Dožinková slávnosť v gemerskom Gombaseku žila ďalej pod názvom Celoštátna kultúrna slávnosť (Országos Kulturális Ünnepély). Široké masy mobilizovala aj celo
