Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)
Štúdie
114 Gábor Lelkes poľnohospodárskych pôd - u 93,1 % obcí podiel tohto ukazovateľa je nad 65 %. Variačné rozpätie bolo 65 %, čo znamenalo rozšírenie intervalu medzi najnižšou a najvyššou hodnotou sledovaného ukazovateľa. Hodnota mediánu ukazovateľa mierne klesla na 82,8 %. 4.7. Cena pôdy Pôda ako jeden zo základných, ale zároveň zvlášť špecifických výrobných faktorov vstupuje na trh, kde sa stáva predmetom kúpy a predaja. Jej špecifickosť spočíva v tom, že na rozdiel od iných výrobných faktorov jej celková ponuka je fixovaná prírodou. V krajinách, kde sú plne uplatňované trhové princípy, je trh s pôdou jedným z najdôležitejších predpokladov žiaduceho štrukturálneho vývoja poľnohospodárstva, ktorý vedie k zvyšovaniu jeho produktivity a konkurencieschopnosti. Trh s poľnohospodárskou pôdou u nás možno doteraz charakterizovať ako nerozvinutý. Jeho rozvoj je zatiaľ silne poznamenaný predovšetkým celkovou ekonomickou situáciou v agrokomplexe s jeho zníženou rentabilitou a problematickým odbytom. Rozvoju trhu s pôdou bránia aj ešte stále mnohé nevyjasnené vlastnícke vzťahy a absencia výhodných finančných podmienok na nákup pôdy. So vstupom Slovenska do EÚ sa očakáva oživenie trhu s pôdou a následné zvýšenie trhových cien pôdy (Buday, 1999; Spišiak, 2003). V trhových ekonomikách cena pôdy podlieha prakticky rovnakým zákonitostiam ako cena ktoréhokoľvek iného tovaru, t. j. osciluje okolo rovnováhy danej ponukou a dopytom. Z makroekonomického hľadiska však v prípade pôdy ide o celkom špecifický faktor ponuky, daný tým, že plochy pôdy nemožno rozšíriť. Za týchto okolností sa cena pôdy musí prispôsobiť hladine, pri ktorej vlastníci pôdy ešte budú ochotní ju obhospodarovať, tzn. že musí byť proporcionálna rente, ktorá zodpovedá marginálnej produkcii. Renta je tu chápaná ako „reziduálny“ výnos (dôchodok) získaný po odpočítaní platieb za ostatné inputy, pričom tieto faktory (práca, kapitál) sú odmeňované v súlade s ich marginálnou produktivitou, a tiež aj priemerný dôchodok z pôdy je blízky marginálnemu. V daných podmienkach (v období prechodu centrálne plánovaného mechanizmu na trhový) je riešenie ceny pôdy značne komplikované. V súčasnosti ide o to, aby cena pôdy vyjadrovala cenu ponuky, ktorá pokrýva dôchodkovosť pôdneho stanovišťa pri spoločensky nutných nákladoch. Za týchto okolností v prechodnom období môžu byť efektívne aj centrálne stanovené pevné ceny pôdy, pokiaľ vyhovujú uvedeným podmienkam. Úradná cena pôdy plní dôležitú úlohu pri súčasnom reálnom vstupe poľnohospodárskych subjektov do trhových podmienok hospodárstva (napr. pre určenie výšky dane z poľnohospodárskej pôdy, pre stanovenie úradnej výšky za prenájom poľnohospodárskej pôdy, pre úradné ocenenie pôdy, pre riešenie vlastníckych vzťahov k pôdam atď.). Postupne sa však budú pevné ceny meniť na tzv. smerné ceny, ktoré budú tvoriť východiskový základ (pomôcku) na stanovenie predajnej ceny poľnohospodárskej pôdy.
