Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)
Štúdie
Socioekonomické lokalizačné faktory... Ill Orná pôda Patrí sem pôda, na ktorej sa nepestuje určitá rastlina dlhšie ako tri roky. V tomto období sa pôda znovu rozorie a zasejú sa nové rastliny. Podiel ornej pôdy z poľnohospodárskej pôdy predstavuje stupeň jej zornenia. Orná pôda predstavuje najčastejšiu formu využitia poľnohospodárskeho pôdneho fondu v regióne. Orná pôda sa v Dolnonitrianskom regióne rozkladá rovnomerne, k 1. 1. 2003 jej rozloha bola 170 839 ha. Na študovanom üzemije stupeň zornenia veľmi vysoký - dosahuje hodnotu 87,7 % (čo je taktiež o 30 % vyššia hodnota ako celoslovenský priemer). V uplynulých dvoch rokoch (k 1. 1. 2005) v záujmovom regióne výmera ornej pôdy rástla o 136 ha. Významným indikátorom trvalo udržateľného vývoja je aj výmera ornej pôdy na obyvateľa. Výmera ornej pôdy na jedného obyvateľa v záujmovom regióne sa za posledných desať rokov udržiava zhruba na rovnakej hodnote, táto hodnota predstavuje 0,67 ha ornej pôdy na jedného obyvateľa (celoslovenský priemer je 0,27 ha). Trvalé kultúry Trvalé kultúry sú na plochách ornej pôdy počas dlhšieho obdobia. Tieto pôdy nie sú priveľmi úrodné a často sú v svahovitom reliéfe. Kultúrne rastliny sú na plochách niekoľko desiatok rokov. Patria sem najmä stromovité a krovité kultúry, ako ovocné sady, vinice, chmeľnice, záhrady, plantáže priemyselných plodín (Ivanička, 1983). Celková plocha viníc v Dolnonitrianskom regióne k 1. 1. 2003 bola 5896 ha, čo predstavovala 3,03 % z celej rozlohy regiónu. V uplynulých dvoch rokoch (k 1. 1. 2005) v záujmovom regióne výmera viníc rástla o 94 ha. V študovanom území majú značný hospodársky význam záhrady, vďaka dobrým prírodným podmienkam sa v nich pestuje kvalitná zelenina a ovocie. Tieto plochy k 1. 1. 2003 mali rozlohu 5286 ha, čo sa však potom k 1. 1. 2005 znížila o 11 ha. Ovocné sady Dolnonitrianskeho regiónu predstavujú významnú zložku poľnohospodárskej pôdy, vzhľadom na mimoriadne priaznivé prírodné podmienky táto oblasť patrí medzi najintenzívnejšie ovocinárske oblasti Slovenska. Ich celková plocha k 1. 1. 2003 bola 3684 ha, čo sa však potom k 1. 1. 2005 znížila na 3663 ha. Chmeľnice sa v záujmovom regióne nenachádzajú. Trvalo trávne kultúry Do tejto kategórie zahrňujeme všetky plochy trvalé pokryté trávou. Môžu byť prirodzené alebo umelé, využívané ako lúky (do lúk zahŕňame všetky tie typy trávnatých plôch, ktoré sú trvalé alebo prechodne určené na produkciu sena - trvanie minimálne 5 rokov a viac), pasienky (do kategórie pasienkov sa obvykle zahŕňajú tie trávnaté porasty, ktoré sa trvalé, dlhodobo využívajú na pasenie hospodárskych zvierat - tak, ako pri lúkach, aj tu sa ako rozlišovací znak určuje obdobie 5 rokov a viac), prípadne hospodársky nevyužívané alebo využívané len občas (Ivanička, 1983). Trvalo trávne kultúry sú vhodné na intenzívnu živočíšnu výrobu. Výskyt trvalých trávnych porastov je v záujmovom regióne minimálny. Súvisí to s jeho lokalizáciou v jednej z najúrodnejších oblastí Slovenska - na Podunajskej nížine. Kvalitná pôda a vhodné klimatické podmienky umožňujú pestovanie aj tých najnáročnejších plodín, čo sa aj intenzívne využíva. Využiť takto kvalitnú poľnohospodársku pôdu na lúky a pasienky by bola škoda.
