Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)
Štúdie
Socioekonomické lokalizačné faktory... 109 a stále narastajúcimi sociálno-ekonomickými požiadavkami spoločnosti, s rozvojom industrializácie a s príchodom vedecko-technickej revolúcie sa v nedávnej minulosti ukazovala čoraz naliehavejšia potreba poznať priestorovú štruktúru krajiny, potenciu krajiny z hľadiska jej hospodárskeho využitia, jej vhodnosť ako životného prostredia a podobne. Jednou zo základných otázok tejto problematiky je práve poznanie štruktúry krajiny z hľadiska využitia zeme (Spišiak, 2000). Pod pojmom využitie zeme rozumieme základné formy využitia pôdneho fondu pre hlavné kultúry, t. j. využitie zeme ako lesnej a ornej pôdy, vinohradov, intenzívnych ovocných sadov a chmeľníc, pasienkov, lúk a záhrad, ako aj vodných plôch, zastavaných plôch a neplodnej pôdy. Tieto formy, respektíve kultúry sú štatisticky zachytené podľa katastrov, a teda poskytujú nám primeraný východiskový materiál pre geografickú analýzu. Zásah človeka do prírodných pomerov krajiny Dolnonitrianskeho regiónu bol veľmi výrazný, záujmové územie patrí medzi oblasti Slovenska, ktoré človek svojou činnosťou najviac pozmenil, jeho zásahy do pôvodnej prirodzenej štruktúry krajiny - predovšetkým odstránenie lesov a ich náhrada oráčinami - celkom zmenili tvár krajiny. Na meranie zásahov človeka do pôvodnej krajinnej štruktúry existujú viaceré metódy. Jedným z nich je koeficient pôvodnosti kultúrnej krajiny (Žigrai, 2001). Koeficient pôvodnosti kultúrnej krajiny má jednoduchú formuláciu: Kpkk = (les + TTP) . orná pôda kde TTP sú trvalé trávne porasty. Koeficient pôvodnosti kultúrnej krajiny Dolnonitrianskeho regiónu je 0,15, kým koeficient pôvodnosti kultúrnej krajiny Slovenska má 13,4-krát vyššiu hodnotu (koeficient pôvodnosti kultúrnej krajiny Slovenska je 2,01). V analýze využitia krajiny sa často používa aj ďalší prístup, a to koeficient antropického ovplyvnenia krajiny Kao (Kupková, 2001). Koeficient je vyjadrený vzťahom: Kao = V/N, kde V sú plochy s vyššou intenzitou využívania (orná pôda, zastavaná plocha, ostatné plochy), a N sú plochy s nižšou intenzitou využívania (les, lúka, pasienok, vodné plochy). Na základe tohto prístupu diferencia medzi záujmovým regiónom a Slovenskom je len 9-násobný: koeficient antropického ovplyvnenia krajiny Dolnonitrianskeho regiónu je 5,4, kým koeficient antropického ovplyvnenia krajiny Slovenska je len 0,6. Spôsob využívania poľnohospodárskej pôdy je a bude do značnej miery ovplyvnený aj očakávaným ekonomickým efektom hospodárenia. Záujmový región je typicky intenzívne využívanou, vysoko produkčnou poľnohospodárskou krajinou, čomu nasvedčuje aj štruktúra pôdneho fondu a jeho využitie. Prevaha plôch umelých ekosystémov - agroekosystémov - nad prírodnými je pre tento typ krajiny charakteristická. Základné formy využitia zeme (podľa § 9 zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností) tvoria poľnohospodársky pôdny fond (tvoria ho poľnohospodárske pozemky, ktoré sú ako poľnohospodárske pôdy využívané na poľnohospodársku výrobu: orná pôda, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady, trvalé trávne porasty), lesné pozemky, vodné plochy, zastavané plochy a ostatné plochy. Začlenenie pozemku významnou mierou určuje spôsob využívania pôdneho fondu na jeho výmere, a tým i spôsob jeho zaťaženia antropogénnou činnosťou. Zmeny vo využívaní pozemkov predstavujú úbytky alebo prírastky pôdy do iných kategórií plôch.
