Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)

Štúdie

Socioekonomické lokalizačné faktory... 107

V regióne sa nachádza 6 miest, ktoré sú centrami osídlenia. Mestá nie sú priestorovo izolované entyty, ale integrujúce prvky zložitého systému, a v tomto systéme prebiehajú rozmanité formy pohybu osôb, tovarov a informácií, spájajúce mestá navzájom a vytvárajúce bohatú sieť ich vzájomných závislostí. V hierarchii sídelného systému územia (Mládek, 2002) dve mestá sú 4. kategórie (Komárno, Nové Zámky), tri mestá 6. kategórie (Šurany, Hurbanovo, Štúrovo) a jedno mesto 7. kategórie (Kolárovo).

4.3. Dopravná infrastruktúra

Dopravu môžeme definovať ako cieľavedomé premiestňovanie nákladov a osôb v priestore, preto je považovaná aj za jednu zo základných podmienok umožňujúcich formovanie priestorových väzieb. Je to súhrn činností, ktorými sa uskutočňuje pohyb dopravných prostriedkov po dopravných cestách a premiestňovanie osôb a vecí dopravnými prostriedkami a dopravnými zariadeniami (napr. sprostredkúva spojenie medzi výrobou a spotrebou, zabezpečuje dochádzku obyvateľstva do zamestnania, za službami atď.). Existencia dopravnej siete je jednou z nevyhnutných podmienok formovania sa a fungovania priestorových socioekonomických štruktúr. Platí to v intraregionálnom pohľade, ako aj z aspektu formovania medziregionálnych vzťahov (Korec, 1984).

Charakteristiky dopravnej infraštruktúry územia z hľadiska poľnohospodárskej výroby zohrávajú veľký význam, lebo energetická náročnosť dopravy v poľnohospodárstve je jedna z najvyšších v rámci výrobných odvetví. Faktor dopravy zohráva významnú úlohu nielen pri nákladoch na obrábanie poľnohospodárskej pôdy s rôznymi strojmi (predovšetkým pri veľkých podnikoch s rozsiahlym pôdnym fondom je spotreba pohonných hmôt veľmi vysoká), ale doprava má význam aj ako zásobovací prvok, aj ako sprostredkovanie odbytu vyprodukovaného výrobku (mnohé produkty poľnohospodárskej prvovýroby majú krátku trvanlivosť, je potrebné ich dodať na trh v čo najkratšom čase).

0 dopravnej sieti záujmového územia možno konštatovať, že je mierne rozvinutá. Slabou stránkou dopravnej siete regiónu je, že chýba kvalitné dopravné prepojenie územia v západo-východnom smere so susednými regiónmi (Lukniš, 1985) a súčasne veľmi cítiť hraničný efekt, t. j. slabé dopravné prepojenie so susedným regiónom zo susednej krajiny. Silnou stránkou dopravnej siete regiónu je, že región sa nachádza v križovatke viacerých ciest európskeho významu - cez územie záujmového regiónu prebiehajú významné európske dopravné multimodálne koridory: koridor č. IV. (Berlín/Norimberg - Praha - Kúty - Bratislava - Nové Zámky/Komárno - Štúrovo - Budapešť), lokalizovaný pre trate železničnej a kombinovanej dopravy, a koridor č. Vil. (vodná cesta Dunaj) s prístavmi v mestách Komárno a Štúrovo -, čo po vstupe Slovenska do EÚ by mal predstavovať silný rozvojový impulz pre región izolovaný takmer pol storočia.

V nasledujúcich 10 rokoch úroveň dopravnej infraštruktúry záujmového územia veľmi kladne ovplyvnia plánované výstavby dvoch mostov cez Dunaj (pri mestách Komárno a Štúrovo) s cieľom zlepšiť dopravnú prepojenosť územia s Maďarskom, ako aj výstavby plánovaných rýchlostných komunikácií na trasách Bratislava - Dunajská Streda - Nové Zámky - Lučenec a Nitra - Nové Zámky - Komárno (Buček, 2003). V ďalšom rozvoji Dolnonitrianskeho regiónu významnú úlohu by mala mať aj