Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)
Štúdie
102 Gábor Lelkes Lesnatosť riešeného územia je veľmi nízka, preto podiel pracujúcich v lesníctve, ťažbe dreva a pridružených službách je rovnako nízky (len v jednej obci je podiel pracujúcich v tomto odvetví nad 5 %, kým u 39 obcí nikto nepracoval v uvedenom odvetví). Z vyššie uvedeného vyplýva, že ceľkový podiel ľudí pracujúcich v pôdohospodárstve je v rozhodujúcej miere určený podielom pracujúcich v poľnohospodárstve - na úrovni obcí skúmaného regiónu podiel pracujúcich v pôdohospodárstve sa pohybuje od 1,34 % (Štúrovo) až po 45,45 % (Lipové). Vývoj zamestnanosti v agrárnom sektore v najbližšom období bude smerovať k znižovaniu podielu zamestnaneckých pracovnoprávnych vzťahov a nárastu pružných a flexibilných úväzkov v súlade s okamžitou potrebou práce a sezónnymi výkyvmi. V nasledujúcich rokoch v riešenom území význam sezónnej pracovnej sily, najmä u malých podnikateľských subjektov orientovaných na rastlinnú výrobu bude vzrastať a bude absorbovať skupiny občanov málo žiadaných na trhu práce. Obnoví sa v minulosti rozšírený status „sezónneho pracovníka“, spojený s kombináciou pracovných a sociálnych príjmov (Spišiak, 2004). Okrem toho bude v štruktúre poľnohospodárskych pracovných síl predovšetkým na farmách registrovaných fýzických osôb narastať vplyv a relevantnosť kategórie „rodinní príslušníci a pomáhajúci“, ktorá bude absorbovať časť obyvateľstva v poproduktívnom veku, resp. nezamestnaných osôb. Poľnohospodárska populácia so zamestnaneckým statusom sa bude postupne znižovať a bude sa koncentrovať predovšetkým do fariem právnických osôb. Súčasne sa bude zvyšovať význam a postavenie iných statusových foriem a štruktúr pracovnej sily, najmä u fariem fyzických osôb. Počet pracovných síl v agrárnom sektore bude veľmi variabilný, cyklický a štrukturálne diferencovaný. Miesto práce je jedným z najdôležitejších miest základných životných funkcií človeka a spolutvorcom vzťahu človeka aj k iným miestam jeho života. V priebehu dlhodobého historického vývoja prišlo k priestorovému oddeľovaniu miest práce a bývania, a vzťah človeka k miestu práce bol formovaný viacerými objektívnymi, ako aj subjektívnymi činiteľmi. Vidiecke regióny, akým je aj Dolnonitriansky región, sú poznačené značnou dennou dochádzkou obyvateľstva za prácou. V záujmovom regióne však podiel ľudí odchádzajúcich za prácou je nižší ako celoslovenský priemer (v riešenom území je to 27,3 %, kým v celoslovenskom priemere je to až 35,8 %), čo je dôsledok toho, že miestne poľnohospodárstvo ešte poskytuje veľa pracovných príležitostí. Najväčší odchod za prácou je v priemyselnej výrobe, príčinou čoho je centralizovaná štruktúra priemyselnej výroby, keď rozhodujúce priemyselné podniky vytvárajúce pracovné príležitosti sú sústredené predovšetkým do väčších miest. Najvýznamnejšími centrami dochádzky do zamestnania sú mestá Nové Zámky, Komárno a Štúrovo. Odchod za prácou v poľnohospodárskej výrobe nie je typické pre skúmaný región, ľudia odchádzajúci za prácou v poľnohospodárstve tvoria len 4,61 % ekonomicky aktívnych odchádzajúcich za prácou. Odchod za prácou v poľnohospodárstve má miernu priestorovú diferenciáciu: v okrese Komárno je hodnota tohto ukazovateľa vyššia ako v okrese Nové Zámky. V riešenom území až u 56,86 % obcí je podiel pracujúcich odchádzajúcich za prácou v poľnohospodárstve do 15 %, pričom v prípade 2 malých obcí - Mudroňovo, Pavlová - nikto neodchádza za prácou v poľnohospodárstve. Na druhej strane podiel obcí s najvýraznejším odchodom za prácou
