Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2016 (Somorja, 2016)
Štúdie
Bratislavské Új Szó a maďarská revolúcia roku 1956 85 tlači. Tieto dva listy privítali kroky novej maďarskej vlády smerujúce k ukončeniu krviprelievania, zároveň vyjadrili presvedčenie, že sa jej podarí ochrániť záujmy ľudovodemokratickej moci11. Radikálny obrat v posudzovaní maďarských udalostí a osoby Imreho Nagya nastal po vyhlásení maďarského predsedu vlády z 30. októbra. Vyhlásenie Nagya o skoncovaní vlády jednej strany a o vytvorení užšieho kabinetu v rámci vlády, v ktorom dostanú miesto aj predstavitelia koaličných strán z roku 1945, bolo správou tlačovej kancelárie hodnotené slovami: „Je to krok späť vo veci maďarskej robotníckej triedy a celého pracujúceho ľudu Maďarska11 12.“ Podobne bol štylizovaný aj komentár k tlačovej správe, podľa ktorého sa maďarská vláda týmto krokom odklonila od leninskej zásady o vedúcej úlohe robotníckej triedy a plánovanou obnovou sociálnodemokratickej strany narušila jednotu robotníckej triedy13. Tlačové správy zo začiatku novembra a komentáre k nim už písali o udalostiach v Maďarsku so zvyšujúcimi sa obavami a situáciu v Maďarsku vykresľovali čoraz viac v negatívnom svetle. Všetko toto sa, samozrejme, nedá odtrhnúť od rozhodnutia sovietskeho vedenia z 31. októbra o novej sovietskej vojenskej intervencii. Následne prichádzali rad za radom správy o organizácii rôznych emigrantských skupín, „fašistických živlov“, „horthyovských dôstojníkov" a niekdajších členov Strany šípových krížov a o ich návrate do Maďarska, o spojenectve domácej a zahraničnej „reakcie“ a o „bezuzdnom terore“ voči robotníckej triede. Podľa vyššie citovaného komentára všetky tieto udalosti dokazujú, že „maďarská robotnícka trieda a všetok pracujúci ľud sa ocitli v zápase s dobre organizovaným, zo Západu podporovaným nepriateľom“. Prvoradým terčom útoku tlače boli maloroľnícki politici a kardinál József Mindszenty. Niekdajšieho premiéra Maďarska Ferenca Nagya, donúteného v roku 1947 emigrovať, ktorý počas revolúcie prišiel do Rakúska, denník predstavil ako reprezentanta „horthyovských buržoáznych skupín“ a „reakčnej protiľudovej politiky". O Bélovi Kovácsovi, novom ministrovi poľnohospodárstva, písal ako o človeku, ktorý vedie v Budapešti rokovania o zosadení Imreho Nagya, avšak agrárne kruhy nesúhlasia s jeho nomináciou na post premiéra, radšej by videli Ferenca Nagya vo funkcii predsedu vlády14. Kardinála Mindszentyho, vyslobodeného z väzenia, označovala tlač za „zaťatého nepriateľa maďarskej ľudovej demokracie”, ktorého príchod do Budapešti taktiež „posilní reakčné sily krajiny”. Tlač mala informácie aj o tom, že určité kruhy chcú vládu Imreho Nagya vymeniť za novú, „fašistickú vládu” a do stoličky premiéra by chceli posadiť „predstaviteľa temnej vatikánskej reakcie” kardinála Mindszentyho15. Z útokov sa ušlo aj Miklósovi Horthymu ml., ktorý v telegrame adresovanom americkému prezidentovi Eisenhowerovi žiadal o podporu pre maďarských revolucionárov, Ottovi Habsburgovi, lebo vyhlásil, že Maďarsku by mali vrátiť svätoštefanskú korunu, ako aj knieža-11 Új Szó, 30. októbra 1956, A CSKP Központi Bizottságának levele a Magyar Dolgozók Pártja Központi Vezetőségéhez, s. 1.; Új Szó, 30. októbra 1956, A Csehszlovák Köztársaság kormányának levele a Magyar Népköztársaság kormányához, s. 1. 12 Új Szó, 1. novembra 1956, A magyarországi helyzet, s. 3. 13 Új Szó, 1. novembra 1956, A magyar népnek meg kell védelmeznie szocialista vívmányait, s. 3. 14 Új Szó, 4. novembra 1956, Mi a helyzet Magyarországon?, s. 3. 15 Új Szó, 3. novembra 1956, Előre tör a magyarországi reakció - veszélyben a nép érdeke, s. 3.
