Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2016 (Somorja, 2016)
Štúdie
Americké, britské a francúzske zajatie po 2. svetovej vojne... 43 Lease Act)33. Do amerického zajatia sa dostávali nemeckí a maďarskí vojaci na územiach obsadzovaných americkou armádou, v prípade Nemecka išlo o rozsiahle územia južne od línie Münster -Hannover, východným smerom obsadili významnú časť neskoršej sovietskej okupačnej zóny až do línie Magdeburg - Lipsko, južnú časť pohraničných oblastí Čiech s Plzňou a Karlovými Varmi, ako aj časti Rakúska, zahrňujúce Voralbersko, Tirolsko a časť Salzburska a Horného Rakúska až po rieku Enns s hraničným mestom Linz. Viacerí moji pamätníci, ktorých zajali Američania, sa neskôr, po vytýčení hraníc okupačných zón, ocitli v zajatí iných Spojencov. Takýmto spôsobom sa dostal napríklad Gáspár Kosztolányi do rúk Francúzov, ktorí prebrali od Američanov veľkú časť táborov na rýnskych lúkach. Podobným spôsobom sa Britom posunuli hranice nimi spravovaných území o 50 až 80 kilometrov južne od územia obsadeného ich armádou, Sovietom zase pripadli juhozápadné časti budúcej NDR34. Maďarsko vyhlásilo vojnu USA v decembri 1941, ale Rooseveltova administratíva deklarovala vojnový stav až začiatkom júna 194235. Prvé vážnejšie konzekvencie to malo až po marci 1944, keď územia Maďarska začalo bombardovať americké a britské letectvo36. Vo väčších množstvách sa do amerického zajatia dostávali Maďari na území dnešného Rakúska a Bavorska, kde boli na konci vojny dislokované veľké časti maďarskej armády, mnohí Maďari boli zajatí až po 8. máji 194537. Aj príklad mojich pamätníkov ukazuje na to, že menšie skupiny vojenských jednotiek, ako aj členov organizácie Levente boli roztrúsené po celom území Tretej ríše a do amerického zajatia (tak ako aj britského) sa dostávali prakticky všade tam, kam sa dostala americká (respektíve britská) armáda. Béla Tárcái vo svojom zozname uvádza dovedna 152 amerických táborov, v ktorom boli aj maďarskí zajatci: v Rakúsku 28, vo Francúzsku 12 a v Nemecku 112, z nich 18 odovzdali Američania svojim spojencom po vytýčení hraníc zón, bola medzi nimi aj veľkú časť táborov Rheinwiesenlageru.38 Dobre živený, ležérny americký vojak v novej uniforme, ktorý žul žuvačku a rozdával mladým členom Levente čokoládu - obraz, ktorý sa vyskytoval v spomienkach pamätníkov pomerne často, by bol pre väčšinu ľudí určite sympatickejší než jeho ošúchaný a neraz agresívny sovietsky náprotivok. Prevažne pozitívnejší pohľad mojich pamätníkov na Američanov iste nesúvisel iba s ich výzorom a správaním, ale aj s ich zásobovanosťou potravinami. Samozrejme, nie každému bola sympatická suverénna sebavedomosť niektorých amerických vojakov - viacerí, ako napríklad József Papp, v nej videli namyslenosť. Niektorí pamätníci spomínali, že znudení Američania (ale aj ostatní Spojenci) sa zabávali takým spôsobom, že medzi zajatcov rozhadzovali jedlo alebo cigarety, na ktoré sa zajatci bezhlavo vrhali. Americké zajatie skrýva aj množstvo nesporne negatívnych spomienok. Ako príklad poslúžia zážitky Lászlóa Ásványiho či Marcella Prohászku vo veľkých táboroch pri Rýne, nehovoriac o otrasnom prípade Ferenca Ivancsíka. 33 Burleigh, 2008, 612. 34 Earl F. Ziemke. The U.S. Army in the Occupation of Germany 1944-46,1975. http://www.globalsecurity.org/military/library/report/other/us-army_germany_1944-46_map3.htm 35 Gosztonyi Péter. A magyar honvédség a második világháborúban. Budapest, 1992, 54-55. 36 Gosztonyi, 1992,150-151. 37 Gosztonyi, 1992, 258-259, 269-270. 38 Tárcái, 1992,142-149.
