Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2016 (Somorja, 2016)

Štúdie

34 Ilona L Juhász

Slánského a Husákov buržoázny nacionalizmus, aj vtedy sa naša pozornosť upriamovala na súdruha Gottwalda. Aj v týchto ťažkých časoch sme vedeli, že rohy reakcie budú zlomené, lebo môžeme dôverovať v našu stranu, na čele ktorej stál náš drahý súdruh Gottwald. Naše nádeje sa naplnili. Vo Víťaznom februári roku 1948 sme pod vedením súdruha Gottwalda prekonali reakčné sily. Pracujúci zobrali do svojich rúk riadenie svojho osudu. Vtedy sa začal nový život aj pre maďarských pracujúcich našej vlasti. Dostali sme úplnú rovnoprávnosť. Zato môžeme vďačiť súdruhovi Gottwaldovi. Odvtedy sú všetky cesty pre nás otvorené. Máme maďarské školy a môžeme rozvíjať svoje vedomosti, ktoré sú vo svojom obsahu socialistické, ale vo svojej forme národné. Preto máme tak veľmi radi súdruha Gottwalda.

Jeho veľké meno znie ozvenou z našich socialistických budov, baní, hutníckych závodov, jeho meno oslavuje všetko, čo je v našej vlasti krásne. Súdruh Gottwald nás voviedol do veľkej rodiny mierumilovných národov a On nám ukázal, ako treba bojovať za mier.

Jemu vďačíme za to, že v našich obciach môžeme žiť nový život, že už viac nemusíme pracovať za hladovú mzdu na kulakov a iných vykorisťovateľov. Preto je pre nás súdruh Gottwald nezabudnuteľný, a preto skladáme silný sľub, že budeme ďalej putovať po ceste ním vytýčenej a jeho vlajku dovedieme do víťazného konca. Ešte tesnejšie sa zomkneme okolo našej strany, v ktorej zostane duch súdruha Gottwalda večne živý.

Molnár Géza Kolárovo

(Szabad Földműves 28. 3. 1953, s. 2)

Sándor Mikus: Dva veľké pohreby a ľudia

(Úryvky)

Keď nám noviny zvestovali správu o Stalinovej smrti, v prúde spomienok sa vo mne vynárali slová a zdalo sa mi, akoby som ho počul hovoriť: „A sedliak len mlčí, mlčí a pritom zásobí chlebom celý svet...“

O niekoľko dní neskôr, keď som videl prejavy úcty voči veľkému mŕtvemu, prejavy úprimného smútku, zrazu sa vo mne čosi ozvalo, čosi, čo som si vedel vysvetliť len tak, že maďarský sedliak na Slovensku vykročil už na novú cestu a idúc po nej, zacítil v smrti Stalina obrovskú stratu. Samozrejme, ide o čosi viac, než sa dá jednoduchými slovami vyjadriť.

Polovica sveta sa odela so smútku. Každý cítil, že On bol ten, kto celé polstoročie niesol na svojich pleciach osud sveta až po posledný záchvev svojho srdca, až do posledného pohybu svojej ruky pracoval na obrodení ľudskej spoločnosti. Ľudia, ktorí si len zriedka všimnú, ako sa zmenili, ako sú novými ľuďmi nového sveta, ako sa zmenil ich vzťah k rodine, obci, štátu, k celému svetu, zrazu vnímajú smrť Stalina ako obrovskú ranu.

V obci som počúval s ďalšími obyvateľmi obce jeho pohreb cez rozhlas, spolu s nimi som sa zúčastnil ich pietnej spomienky. V kultúrnom dome postavili symbolické máry s bustou Stalina. V predošlý deň starostlivo zriadili rozhlas do tejto miestnosti. Ráno o ôsmej hodine sa zišla celá dedina. Ako prichádzali, v tichosti sa navzájom pozdravili a sadli si. Potichu sa rozprávali, len občas bolo počuť kde-tu pokašliavanie. Bolo dojímavé vidieť starých sedliakov a starenky odetých dôstojne do čierneho. S podobnou dôstojnosťou chodia títo dedinskí postarší len na svadby alebo na pohreby. S takou dôstojnosťou, s akou sedeli na laviciach a mlčali títo starí múdri dedinčania, som sa počas svojho života stretol len raz či dvakrát.

...Smrť Stalina nebola pre nich obyčajným úmrtím. Na ich správaní sa dalo vidieť, že smrť, ktorá otriasla celým svetom, stojí pred nimi v historickom význame. V čase pohrebu idú starí, čo už len doma posedkávajú, odetí v čiernom na smútočný obrad a mladí, pracujúci na štátnom majetku a roľníckom družstve, prichádzajú z polí, aby ani jeden z nich nechýbal a neprišiel o tieto dojímavé minúty, keď Stalinovu rakvu pozdvihnú na plecia jeho najvernejší spolupracovníci.

Starenky plakali, starí sedliaci zas mlčali so zvesenými hlavami. Oholení, v bielych košeliach, v čiernom odeve a počúvali smútočnú hudbu z rádia. Množstvo šedivých alebo prešedivených hláv, množstvo prebrázdených sedliackych rúk založených na lonách, množstvo čistých sedliackych očí, množstvo trpkých životných skúseností sedelo pred márami a zamyslene počúvalo smú