Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2016 (Somorja, 2016)
Štúdie
24 Ilona L. Juhász Josif Vissarionovič Stalin (1879-1953) Josif Vissarionovič Stalin, prezident Sovietskeho zväzu a generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, umrel 5. marca 1953. Podľa oficiálnej lekárskej správy bola smrť zapríčinená mozgovou porážkou. Väčšina mojich pamätníkov je však vo svojich výpovediach presvedčená, že „ho odstránili", a dokonca tvrdia, že sa tak stalo omnoho skôr než 5. marca, len to z nejakého dôvodu nechceli zverejniť: Stalina otrávili, preto zomrel, lebo už mal veľa nepriateľov, už nechceli, aby bol on vodcom, tak ho teda odstránili.1 Stalina zabili, lebo sa už chcel dostať na jeho miesto niekto iný, preto až neskôr oznámili správu, aby sa dohodli, kto prevezme jeho miesto. Všetko bolo vopred naplánované.1 2 Tak som počul, že Stalina bolo potrebné odstrániť, zabiť, lebo vtedy mal už veľa nepriateľov, nuž a tí ho otrávili.3 Už bol vtedy veľmi v ceste ostatným komunistom, už nemohli veci u Rusov bežať tak, ako to robil on, bolo potrebné zastaviť to, čo robil on, no ale ani potom nebolo ľudu lepšie.4 Oficiálny pohreb a smútok v Československu Podobne ako v ostatných štátoch socialistického tábora bol aj v Československu vyhlásený až do dňa pohrebu štátny smútok. Podľa svedectiev dobovej tlače nadobudol štátny smútok na nariadenie straníckeho aparátu aj vonkajškové prejavy. Budovy boli vyzdobené podľa príležitosti, na verejných budovách sa popri čiernej vlajke objavili aj smútočné portréty Stalina. Vyzdobili aj pomníky padlých sovietskych vojakov, tam, kde bola socha Stalina, bolo povinné vyzdobiť aj ju. Až do pohrebu boli v celej krajine zakázané stretnutia spojené so zábavou pri hudbe vrátane svadieb, ba odvolali aj divadelné predstavenia, premietania filmov a iné kultúrne podujatia. V rozhlase vysielali programy súvisiace so Stalinom a Sovietskym zväzom, v ktorých vyzdvihovali predovšetkým jeho veľkosť a nenahraditeľné zásluhy. Na pracoviskách ako aj vo vzdelávacích inštitúciách zvolali zhromaždenia, na ktorých popri vyzdvihovaní Stalinových zásluh bolo hlavným bodom vyjadrenie kondolencie v písomnej podobe, t. j. podpísanie kondolenčných listov alebo pamätných kníh. Neskôr boli tieto kondolenčné listy a pamätné knihy pozbierané aktivistami Okresných výborov Komunistickej strany Československa a následne - ak môžeme veriť správam - boli doručené Ústrednému výboru Komunistickej strany Československa, odkiaľ boli podľa svedectiev správ v tlači zaslané do Moskvy. 1 Vlastný výskum 2006, Horné Saliby, 62-ročný muž 2 Vlastný výskum, 1999, Rudná, 70-ročná žena 3 Vlastný výskum, 1999, Rudná, 65-ročný muž 4 Vlastný výskum, 1999, Rudná, 69-ročný muž
