Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2016 (Somorja, 2016)
Recenzie
154 Recenzie Záverom môžeme konštatovať, že základná zbierka štúdií Lászlóa Gyurgyíka by mala mať miesto na knižných policiach v každej inštitúcii a úradoch, ktoré sa zaoberajú maďarskou menšinou, resp. sa všeobecne venujú spoločenskovedným alebo spoločensko-politickým otázkam. Gábor Harrach József Liszka: Szent Háromság egy Isten dicsőségére... A Szentháromság kultusza a szlovákiai Kisalföld népi vallásosságában a szakrális kisemlékek tükrében. (Na slávu trojjediného Boha... Orukopise pod názvom Kult Svätej Trojice v ľudovom náboženstve Malej dunajskej kotliny na Slovensku vo svetle posvätných relikvií) Šamorih, Fórum inštitút pre výskum menšín, 2015,216 p. Jednou z vedúcich osobností maďarskej etnografie je József Liszka, aktívne pracujúci v Komárne, ktorý je aj ako vedec, aj ako univerzitný učiteľ angažovaným zástancom bezpodmienečného výskumu ľudovej religiozity a populárnej kultúry, jej zdokumentovania a analýzy. Jeho vedecké štúdie, zaoberajúce sa jednak teóriou, jednak kultúrnohistorickými otázkami, sú popri jeho súhrnnej monografii (napr. A szlovákiai magyarok néprajza /Etnografia Maďarov na Slovensku, 2002) a ostatných dosiaľ vydaných kníh dôkazom toho, akú ľudovú kultúru vytvorili Maďari žijúci na dnešnom Slovensku a s nimi pod jedným nebom žijúce iné národnosti počas vzájomného spolužitia. Autor považuje za prvoradú úlohu vyhľadávať a priblížiť okrem sakrálnych (hmotných i duchovných) pamiatok od Žitného ostrova počnúc, resp. od regiónu v okolí Zobora po Užskú oblasť až po horné Medzibodrožie, ako je to i v jeho knižných publikáciách, aj tie, ktoré sa nachádzajú v jeho užšie chápanom rodisku, v Malej dunajskej kotline a dôsledne smeruje k celistvosti. Vo svojich predošlých prácach nám, svojim spoločníkom v danej tematike, teda svojim nasledovateľom v našich rodiskách, dal dobrý príklad toho, ako je možné a nutné vyhľadávať pôvod, význam a funkciu pamiatok spred tureckej nadvlády, resp. následne po nej (Sv. Vendelín, Sv. Ján Nepomucký, Sv. Donát, Sv. Krištof, Sv. Urban atď.) a sakrálnych priestorov (cintorínov, kostolov). Ako vedúci Etnologického centra komárňanského Fórum inštitútu pre výskum menšín založil Archív malých sakrálnych pamiatok, v ktorom „sa podarilo zdokumentovať vyše dve tisíc sakrálnych pamiatok z južného Slovenska," - piše sa v úvode knihy. Vo svojej novej knihe sa autor podujal zistiť počet pamätníkov Svätej Trojice rozšírených na verejných priestranstvách v Malej dunajskej kotline, hoci v záujme zachytenia toho-ktorého aj prekročil hranice daného regiónu. Celkovo má vedomosť o 93 pomníkoch Svätej Trojice, toľko ich vedel preskúmať a na základe videného zaujať stanovisko k terminologickým otázkam a podľa ikonografie pamätníkov uskutočniť ich typologizáciu. To, že nejde o verejnosťou tak dobre známe súsošie Otca-Syna-Ducha Svätého v podobe holuba, dobre ilustruje v nasledovnom texte: „Znázornenie Svätej Trojice poskytuje široké pole pôsobnosti umelcovej fantázie. Ako symbol Svätej Trojice sa dajú chápať v širokom poňatí rôzne stvárnenia trojuholníkov (napr. motív Božieho oka, rozšírený nielen na sedliackych domoch v okolí Segedína na tzv. štítových stenách), za symbol Svätej Trojice je možné považovať aj tri koncentrické alebo vzájomne prepojené kruhy, elipsy (...), ako z ikonografického hľadiska môžeme považovať tri navzájom prepojené prstene (v nemčine Dreifaltigkeitsring alebo Dreieinigkeitsring, po maďarsky Szentháromsággyűrű; po slovensky Svätotrojičné prstene) za symbol Svätej Trojice...“ Avšak citovaná správa poskytuje punc tomu, aké rôzne podoby môže mať stvárnenie Svätej Trojice. Avšak i to má svoju kanonizovanú formu: „Možné riešenia stvárnenia Svätej Trojice riešil neskôr vo svojej bule z roku 1745 pápež Benedikt XIV., v ktorej okrem iného zakázal aj stvárnenie Ducha Svätého v ľudskej podobe, ako aj znázornenie Svätej Trojice trojicou rovnakých postáv. Okrem toho však povolil veľa riešeníjej stvárnenia“, a tu môžeme prejsť k názoru Liszku, analyzujúcemu tieto malé pamätníky, podľa ktorého rozlišuje pomníky Svätej Trojice vertikálneho a horizontálneho usporiadania. Spomedzi vertikálnych sa špeciálne venuje zriedkavým typom Trónu milosrdenstva. Aj túto podobu stvárnenia pápež v 18. storočí povolil, avšak Liszka zistil, že už aj z 12. storočia máme podobné znázornenie, resp. túto formu stvárnenia dáva do príbuzenstva s rytinou Albrechta Dúrera zo 16. storočia. V skutočnosti je kľúčovým prvkom nasledovné tvrdenie: „Podstatou je to, aby boli postavy Boha- Otca, Boha-Syna a Boha-Ducha Svätého v kom