Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2016 (Somorja, 2016)

Recenzie

RECENZIE

Simon, Attila: Az elfeledett aktivisták. Kormánypárti politika az első Csehszlovák Köztársaságban. (Zabudnutí aktivisti. Provládna maďarská politika v období prvej Československej republiky). ŠamoríiySomorja 2013, Fórum inštitút pre výskum menšín, 219 p.

Attila Simon napísal v posledných rokoch celý rad prác zameraných na analýzu histórie maďarskej politiky a spoločnosti v medzivojnovom Československu. Zo svojej dizertačnej práce zobrazujúcej spletitú históriu poľnohospodárskej kolonizácie na južnom Slovensku, presahujúcu jednoduché poľnohospodárske otázky, napísal precíznu prácu1. Po nej nasledovala kniha opisujúca históriu roku 1938 pod názvom Egy rövid esztendő krónikája (Kronika jedného krátkeho roku)2, následne kniha zobrazujúca bratislavských Maďarov a možností ich mesta v rokoch 1938 - 1939 pod názvom Küzdelem a városért (Zápas o mesto)3. Pri písaní týchto riadkov sa dostala do kníhkupectiev jeho kniha zachytávajúca hornouhorský „maďarský svet“ v rokoch 1938 - 1945 v jeho hĺbke, ktorú sa autor tejto recenzie neodváži hodnotiť, nakoľko je na projekte zainteresovaný ako editor4. Popritom je autor aj vedúcim katedry na Univerzite Hansa Selyeho, resp. od roku 2014 ako riaditeľ Fórum inštitútu pre výskum menšín aj jednou z charakteristických osobností maďarského vedeckého života na Slovensku. Práca Attilu Simona, ktorá je predmetom tejto recenzie, je bez ohľadu na tieto skutočnosti míľnikom nielen v historiografii Maďarov na Slovensku, ale aj v jeho osobnej kariére.

Spomedzi všetkých Šimonových knižne vydaných prác práve táto najlepšie skĺbila najprirodzenejšie uplatnenie medzinárodnej (predovšetkým nemeckej a, samozrejme, slovenskej, ako aj českej) odbornej literatúry, zahrnutie výsledkov svojho výskumu do širšej diskusie aspoň po Prahu, Berlín, Mníchov. Podľa môjho názoru sa spomedzi všetkých autorových prác práve v tejto knihe najharmonickejšie stretáva individuálny názor, vedecká diskusia a ľahkosť čítania.

V maďarskej historiografii na Slovensku je dielo významné z toho dôvodu, že od roku 1990 ide o

prvý prípad publikovanej vedeckej analýzy vnútorných pomerov maďarských opozičných strán v 20. - 30. rokoch 20. storočia, ich ideológie, zápasov za (stranícko-politické) ciele alebo politická história prekračujúca rámec histórie vnútroštátnych i zahraničných bojov o pozície.

Aby nedošlo k nedorozumeniu, knihy a štúdie Bélu Angyala, László Szarku, Tamása Gusztáva Filepa, Gyulu Popélya, Nándora Bárdího o vzniku Krajinskej kresťansko-socialistickej strany, Maďarskej národnej strany, resp. Zjednotenej maďarskej strany, o ich zlomových bodoch, o mesiacoch, rokoch výmeny regnujúcej moci tvoria dôležitú a nenahraditeľnú súčasť historiografie. Zároveň však analýza aktivistických politických síl, ktoré získali štvrtinu či pätinu hlasov Maďarov na Slovensku (podobne boli po desaťročia zanedbávané aj hlasy poskytnuté komunistom), stála na okraji záujmu výskumu, s výnimkou aktivistických pokusov Maďarskej národnej strany v rokoch 1926 - 19275. Priblíženie a analýza ich činnosti, ich ideálov, ich orgánov a predstavenie ich vedúcich politikov sa nepohlo vpred oproti úsudku Lajosa Turczela vyneseného v roku 1983 („treba povedať bez obalu, že maďarský aktivizmus v Československu bol servilný“).

Terajšia kniha má aj v historiografii menšinovej histórie Maďarov veľký význam - zjavne opúšťa taký prístup, ktorý, analyzujúc formovanie politických strán, sociálne pohyby a fungovanie maďarských opozičných politických strán medzi dvomi svetovými vojnami, vysvetľuje s pohľadom na súčasnosť. Už existovali známky nového prístupu k téme - takýto charakter mala štúdia Árpáda Hornyáka o Gáborovi Szántóovi a jeho článok o Bélovi Linderovi6. Spracovanie maďarského aktivizmu (Géza Kiss, Béla Maurer, Samu Fényes alebo ľudia okolo Új Világ] sa akurát len začalo7. Opäť, aby nedošlo k nedorozumeniu - tieto texty alebo kniha Attilu Simona a štúdie, ktoré jej predchádzali, tiež nevznikli so zámerom omilostenia, aby boli 20. - 30. roky interpretované ako druh menšinovej reálnej politiky. Autor presne vidí úskalia, morálne a politické problémy pri voľbe jeho dejateľov. Jeho dielo je prvou monografiou zhrňujúcou veľké a dosiaľ zanedbávané témy, a teda aj dôležitým krokom k vytvoreniu úplného obrazu. Je to taký historiografický posun, ktorý sa zachová v historickej pamäti nie