Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2016 (Somorja, 2016)
Z vyskumov
Provládna maďarská politika na Slovensku v medzivojnovom období - historický výskum Doterajšia vedecká literatúra zaoberajúca sa maďarskou menšinou v medzivojnovom období si všímala len tzv. opozičné, negativistické maďarské politické strany a ich činnosť. Avšak to, že približne 15 - 20 % maďarského voličstva dalo svoj hlas tzv. aktivistickým (provládnym) stranám alebo maďarským sekciám centralistických československých strán, uniklo ich pozornosti. Hlavným cieľom výskumu bolo komplexné spracovanie fenoménu medzivojnového maďarského aktivizmu: vznik a fungovanie aktivistických politických subjektov, politické dráhy najdôležitejších predstaviteľov tohto smeru, politika pražských vlád voči maďarskému aktivizmu, ako aj zhrnutie výsledkov a významu dobovej provládnej maďarskej politiky na Slovensku. Keďže téma nebola takmer vôbec spracovaná, výskum bol zameraný jednak na vypátranie a spracovanie archívnych materiálov zo slovenských a českých, resp. maďarských archívov a ďalej na spracovanie dobovej tlače. Základný výskum bol realizovaný v 15 archívoch Slovenska, Maďarska, Česka a Nemecka, v ktorých som preštudoval dokopy 34 fondov. Pramene získané z archívov bolo treba doplniť poznatkami z dobovej tlače. Išlo hlavne o dobovú maďarskú tlač na Slovensku, ale aj o slovenskú tlač. Počas výskumu boli spracované nasledovné čiastkové problémy a udalosti: Prvou veľkou témou bol štátny prevrat v rokoch 1918 - 1920 a postoj maďarskej menšiny, v rámci čoho sme sa sústredili na vyjasnenie nasledujúcich základných problémov: budovanie československého národného štátu, rôzne alternatívy postoja Maďarov voči Československej republike, prvé znaky maďarskej straníckej politiky v Československu. Druhým veľkým tematickým celkom boli začiatky maďarskej aktivistickej politiky na Slovensku. V rámci tohto okruhu sme skúmali nasledujúce problémy: alternatívy maďarskej menšinovej politiky, vplyv pozemkovej reformy na vznik maďarského agrárneho hnutia, vznik a činnosť Maďarskej sedliackej strany. Tretí veľký okruh výskumu bol venovaný problematike aktivistického pokusu Józsefa Szent-lványa, v rámci čoho sme sa sústredili na vyjasnenie nasledujúcich základných problémov: zmeny v postoji Maďarov voči Československu v prvej polovici dvadsiatych rokov, pokus Maďarskej národnej strany o napodobnenie sudetonemeckého aktivizmu, osoba Karola Zaya a týždenník A Nap, vznik a zánik maloroľníckej strany Jánosa Mohácsyho, pokusy o založenie novej aktivistickej strany na konci dvadsiatych rokov. Jedným z najdôležitejších čiastkových problémov, ktorý sme počas výskumu riešili, bola otázka maďarského sociálnodemokratického hnutia v prvej republike, veď toto hnutie prešlo výraznými zmenami. V prvých mesiacoch republiky ešte odmietlo uznať daný štátoprávny stav, ale od roku 1926 už pôsobilo v rámci celoštátnej Československej sociálnodemokratickej robotníckej strany.
