Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2016 (Somorja, 2016)
O nás
Spoločenské vedy na Slovensku a Fórum inštitút... 119 Dôležitá bola aj činnosť Fórum inštitútu ako „osvetového“ činiteľa. Práve dnešná doba jasne ukazuje, že na formovanie demokratickej spoločnosti, eliminovanie rôznych foriem extrémizmu prispieva práca s rôznymi skupinami obyvateľstva, najmä so stredoškolskou a vysokoškolskou mládežou. Cesta k mládeži vedie aj cez propagovanie poznatkov z literatúry, politiky, kultúry, hudby aj umenia. Tejto práci sa Fórum inštitút nevyhýbal, stala sa súčasťou práce inštitútu. Na tejto ceste nie je možné postupovať bez akceptovania princípov regionalizmu a uplatňovania záujmov regionálnych segmentov. Fórum inštitút realizoval svoje vedecké aktivity ako prienik spoločenských objednávok slovenskej a maďarskej spoločnosti. Určite na tomto mieste nie je možné vymenovať všetky vedecké konferencie. Podstatné však je, že ich obsah, pokiaľ ide o tematické zameranie (pri rešpektovaní zamerania na etnicitu ) je naozaj veľmi rozsiahly. Ďalším zjednocujúcim faktorom bolo, že pokiaľ to neboli podujatia venované špecifickým regionálnym problémom, väčšinou boli otvorené pre odborníkov bez ohľadu na ich etnickú či štátnu príslušnosť. Pre slovenskú vedu je prínosné, že je tu skupina, ktorá organizuje konferencie a stretnutia k témam, ktoré by ináč mohli byť na okraji záujmu, ale z hľadiska spoločenského aj vedeckého si zaslúžia primeranú pozornosť. Ako príklad z oblasti histórie môžem uviesť z posledného obdobia napr. konferencie v Budapešti a Šamoríne k osobnosti Jánosa Esterházyho alebo minulý týždeň uskutočnenú medzinárodná konferencia v Košiciach o odvlečení občanov zo Slovenska a zo susedných štátov do ZSSR v rokoch 1944 - 1945. Z hľadiska prezentácie výskumných aktivít na verejnosti patrí medzi najdôležitejšie vydávanie vedeckých monografií, zborníkov a vedeckých časopisov. Tie sú aj z hľadiska vedeckého impaktu veľmi dôležité nielen pre Fórum inštitút, ale aj pre slovenský vedecký priestor. Pre slovenskú etnológiu, ale aj pre celý stredoeurópsky priestor je prínosom vydávanie časopisu Acta Ethnologica Danubiana od roku 1998. Je symbolické, že prvým článkom po úvode Józsefa Liszku bol článok Jána Botíka o kultúrno-etnickom vývoji slovenských Chorvátov a prvá recenzia uverejnená v časopise bola na Etnografický atlas Slovenska. Práve etnografický materiál vytvára široký priestor pre vzájomné vzťahy a je vzájomným zdrojom inšpirácie pre vzájomné obohacovanie. Tematicky je predmetom väčšiny štúdií južné Slovensko, ale záujmový priestor je podstatne širší. Spektrum kultúrnej antropológie je pomerne rozmanité a priestor tu našli štúdie metodologicky orientované aj texty zamerané na detaily života z južného Slovenska. Okrem maďarských etnológov, muzeológov a kulturológov nájdeme v časopise vedecké štúdie slovenských etnológov (Flana Hlôšková, Marta Botíková, Viera Gašparľková, Kornélia Jakubíková, Rastislava Stoličná...) aj českých etnológov (Iva Bydžovská, Lucie Uhríková, Marek Jakoubek, Václav Frolec a Vera Frolecová ...). Stálou súčasťou časopisu boli recenzie maďarských a slovenských publikácií, pripomínanie výročí maďarských a slovenských etnológov, ba aj nekrológy významných vedcov, ktorí nás opustili. Pre historické vedy plní podobnú úlohu časopis Fórum Társadalomtudomány Szemle, ktorý vychádza od roku 1999. Medzi autormi časopisu sa stretneme s menami slovenských historikov, politológov, demografov a ďalších odborníkov na výskum etnických menšín, ako napr. Roman Holec, Katarína Hradská, Eduard Nižňanský, Michal Štefanský, Miroslav Michela, Martin Hetényi, Anna Jurová, Pavol Tišliar, Branislav Šprocha, Juraj Marušiak, Norbert Kmeť, Zuzana Poláčková, Mária Homišinová, Peter Borza, Martina Fiamová aj Štefan Šutaj. Osobitne vysoko je potrebné hodnotiť edičnú a vydavateľskú činnosť Fórum inštitútu, ktorá sa rozvija vo viacerých edíciách - Oral history, výpovede a spomienky po roku
