Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2016 (Somorja, 2016)
O nás
116 Štefan Šutaj podozrievania rôzneho druhu nevytvárali vhodnú pôdu pre pragmatickú národnostnú politiku na Slovensku6. V štruktúrach slovenskej vednej a školskej politiky sa nevytvárali dostatočné podmienky pre špecifické záujmy, ktoré bolo potrebné realizovať z hľadiska regionálnych či etnických záujmov spoločenskovedného a humanitného výskumu. Poddimenzované financovanie vedy a školstva, ktoré je nakoniec typické aj pre dnešnú situáciu spoločenských a humanitných vied, neumožňovali orientovať výskumné kapacity na Slovensku do tohto výskumného priestoru. Myslím si, že ani nebol záujem orientovať sa týmto smerom. Podmienky na pôde Slovenskej akadémie vied alebo na vysokých školách nevytvárali možnosti pre budovanie spoločenskovedného výskumu v slovenských inštitúciách, špecializovaných na výskum národnostných menšín. Len ako príklad uvediem, že počet pracovníkov Spoločenskovedného ústavu SAV, ktorý sa mal orientovať na výskum etnickej problematiky na Slovensku, poklesol z počtu 46 v roku 1989 na 21 v roku 1993 a postupne ďalej klesal7. Na ústave sa problematike menšín venovalo minimum pracovníkov. Rozpadol sa (bol zlikvidovaný) tím pre výskum rómskej problematiky, Rusínom a Ukrajincom sa venovali dvaja pracovníci, podobne aj maďarskej menšine. Až na začiatku 21. storočia sa podarilo vytvoriť väčšie interdisciplinárne tímy pre národnostnú problematiku, do ktorých sa podarilo zapojiť pracovníkov viacerých ústavov akadémie aj vysokých škôl, vrátane externých spolupracovníkov Fórum inštitútu. Aj takýto „náhradný“ model koncentrovaného výskumu sa postupne nemohol realizovať, lebo podmienky financovania vedy a školstva nútili slovenské inštitúcie usilovať sa o získavanie peňazí pre vlastnú inštitúciu a reálne tým znemožňovali vytváranie flexibilných tímov zložených z pracovníkov viacerých pracovísk. Okrem Katedry maďarského jazyka na UK prakticky neexistovalo pracovisko, ktoré by sa systematicky zaoberalo maďarským prostredím na Slovensku. Ani zbierkotvorné inštitúcie, ani Spoločenskovedný ústav SAV, ani vtedy ešte Národopisný ústav SAV8, či ďalšie pracoviská nemohli tieto deficity suplovať. Slovenská štátna vedná politika nebola schopná ani ochotná vytvárať podmienky na sústredený a koncentrovaný výskum v oblasti južného Slovenska ani špecializovanej inštitúcii, ktorá by sa zaoberala slovenskými Maďarmi. Logickou odpoveďou aj na túto situáciu, popri tom, že, samozrejme, existovali aj iné a možno podstatnejšie faktory a podnety, bolo založenie Fórum inštitútu pre výskum menšín. Zároveň je potrebné povedať, že už v predchádzajúcom období sa vytvorili personálne podmienky na to, aby sa mohla sformovať skupina spoločenských vedcov maďarskej národnosti do samostatnej štruktúry. Slovenskí Maďari v rámci zbierkotvorných, vedeckých a vysokoškolských inštitúcii pôsobili ako efektívne segmenty systému a zohrávali 6 MESEŽNIKOV, Grigorij - GYÁRFÁŠOVÁ, Oľga. Národný populizmus na Slovensku. Bratislava : IVO, 2008; SÁPOSOVÁ, Zlatica - ŠUTAJ, Štefan. Národnostná politika vládnucich politických strán v Maďarsku a na Slovensku (s ohľadom na slovensko-maďarské vzťahy). Kormányzati pártok kisebbség politikája Magyarországon és Szlovákiában 1989 után ( külön tekintettel a magyarszlovák kapcsolatokra). Košice : Spoločenskovedný ústav SAV, 2006, CD-ROM, 235 s.; Šutaj, Štefan (ed.). Národnostná politika Slovenskej republiky po roku 1989. Prešov, Universum, 2005. 7 Podrobnejšie: ŠUTAJ, Štefan. 25 rokov Spoločenskovedného ústavu SAV v Košiciach. In Človek a spoločnosť. 1999, roč. 2, č. 4, http://www.clovekaspolocnost.Sk/sk/rocnik-2-rok-1999/4/ studie-a-clanky/25-rokov-spolocenskovedneho-ustavu-sav/ 8 Ústav sa od roku 1994 nazýva Ústav etnológie SAV. http://www.uet.sav.sk/?q=sk/profil-ustavu
