Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2016 (Somorja, 2016)
Štúdie
108 Attila Simon solidaritu kresťanského obyvateľstva a dokazovať vernosť dunajskostredských Židov k Maďarom. Odvolával sa na ich účasť za prvej svetovej vojny a osobitne sa venoval zásluhám miestnych Židov pri udržiavaní kultúry v maďarskom jazyku a duchu30. Avšak s malým úspechom. Na celoštátnej úrovni sa o to isté pokúsila publikácia Spravodlivosť pre hornozemské židovstvo31 vo vydaní Pester Lloyd, ktorá pomocou štatistík a individuálnych príkladov vyvracala obvinenia A. Jarossa a ďalších, to však už nikoho nezaujímalo, veď o vylúčení Židov už bolo rozhodnuté. Samozrejme, ani Jaross, ani József Szent-lvány nemohli poprieť, že v ich niekdajšej strane mali Židia významné pozície, preto svoje argumenty opierali o požiadavku diferencovaného posudzovania. Jaross v tejto súvislosti argumentoval tým, že „dobrí Židia", ktorých počet - ako povedal - „môže zrátať na dvoch rukách”, si zaslúžia dôstojné posudzovanie, väčšinou sa však zachovali ako zradcovia a podľa toho treba k nim aj pristupovať. V súlade s takýmto diferencovaním, ktoré zďaleka nebolo len rétorickým nástrojom, sa Zjednotená maďarská strana a Jaross snažili obhajovať „zaslúžilé” osoby. V Košiciach posadili do municipiálneho výboru mesta dve osoby židovského pôvodu, ktoré až v roku 1942 boli nútené opustiť svoje miesta. Jaross vo svojom priznaní pred Ľudovým súdom uviedol 151 takých hornozemských židovských rodín32, ktorým udelil výnimku, a toto „výnimočné zaobchádzanie” potvrdzujú aj iné zdroje. Pravda, v tragických dňoch už žiadna výnimka neplatila. O tom svedčí aj osud spomínaného košického politika Ignáca Herza. Vďaka výnimke mohol zostať doma ešte aj po zriadení geta a veril dokonca, že vzhľadom na svoje zásluhy sa mu nič nemôže stať. Nakoniec zahynul v Osvienčime s celou svojou rodinou33. Každopádne skupina hornozemských poslancov, ako to ohlásil vo svojom vystúpení József Szent-lvány, podporila prijatie druhého židovského zákona, a ak si prečítame napríklad prejav Bélu Pintéra z Dvorov nad Žitavou, musíme konštatovať, že politici z arbitrážneho územia vtom čase prevzali od politikov materskej krajiny už aj antisemitskú rétoriku. Väčšina sa pridala k svorke hyen a bolo len málo takých, ktorí sa odvážili vysloviť protinázor. Farár z Kamenina Géza Porubszky schvaľoval síce reštrikcie pre židovský kapitál v určitých oblastiach hospodárskeho života, avšak Imrédyho návrh druhého židovského zákona považoval za pomýlený aj z viacerých hľadísk34. V rozprave hornej snemovne sa Géza Szüllő vyjadril, že návrh zákona znamená zbavenie práv, porušuje ústavný princíp slobody a rovnosti, a osobne považuje riešenia na rasovom základe za nebezpečné. Môžeme si položiť otázku, nakoľko bolo zákonité, že hornozemská maďarská politika - česť výnimkám - sa pripojila k táboru netolerantného antisemitizmu a vylučovania. Ak vychádzame z predchádzajúcich 20 rokov, môžeme túto orientáciu považovať hoci aj za bezprecedentnú. A to aj keď vieme, že do Krajinskej kresťansko-socialistickej 30 A zsidóság szava . Csallóközi Hírlap, 05. 02.1939. p. 2. 31 Igazságot a felvidéki zsidóságnak! c. d. 32 Karsai, László - Molnár, Judit (eds.): Az Endre-Baky-Jaross per. Budapest, Cserépfalvy Kiadó, 1994, 160. 33 V súvislosti s košickými udalosťami pozri Görög, Artúr: A kassai zsidóság története és galériája. Bnei Brak, 1991. 34 Rozhovor s Porubszkym pozri: Érsekújvár és Vidéke, 18. 12. 1938.
