Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2016 (Somorja, 2016)

Štúdie

106 Attila Simon nok vláde blízkeho Slovenského denníka z roku 1938 - „za provokáciu proti Slovákom a slovenčine22”. Slovenskí Židia sa tak dostali medzi dva ohne: (česko)slovenská verejná mienka očakávala od nich jazykovú asimiláciu s československou populáciou, a maďarská poli­tika na Slovensku si zase priala, aby boli jej spojencami v menšinovom boji proti česko­slovenskej moci. Z tejto pasce sa židovstvu, ktoré nemohlo a ani nechcelo vyhovieť súčasne obidvom stranám, núkali dve únikové cesty: jednou bol židovský nacionaliz­mus a druhou internacionalizmus komunistického hnutia. Nie je tak náhoda, že na maďarsky hovoriacom južnom Slovensku boli populárne sionistické organizácie a súčasne aj Komunistická strana Československa. Či sa už dali na stranu jednu alebo druhú, rovnako museli znášať nepriazeň slovenského i maďarského nacionalizmu. Po prvej viedenskej arbitráži Prvá viedenská arbitráž v živote južnoslovenských Židov znamenala skutočný prelom. O tom, nakoľko sa postavili za revíziu hraníc alebo proti nej, doteraz prebiehajú (neplod­né) diskusie. Totiž v lete r. 1938 ich Budapešť ešte obviňovala tým, že všetkými silami podporujú Československo a materiálne značnými prostriedkami prispievajú k obran­ným krokom československého štátu. 0 pár týždňov neskôr však už slovenské noviny bili na poplach, že v prípade eventuálneho referenda sa Židia budú chcieť pripojiť k Maďarsku, preto by im mali odňať hlasovacie právo23. Isté je, že v období po Trianoné Židia na Slovensku s nemalou (a treba povedať oprávnenou) nevôľou prijímali také kroky Maďarska ako numerus clausus zavedený na univerzitách, antisemitský verejný diskurz alebo protižidovské kroky štátnej správy24. Preto väčšina si ani neželala po dve desaťročia zmenu hraníc. V roku 1938 sa však čoraz častejšie stretávali s antisemitiz­mom už i na Slovensku a Tisov režim kráčajúci k diktatúre jednej strany im vôbec nebol sympatický. V októbri 1938 alternatívou Maďarska - ktoré bolo síce autoritárne a poznačené mnohými antidemokratickými znakmi, ale mohlo byť pokladané za parla­mentné - už nebola masarykovská prvá republika, ale autonómne Slovensko udržiava­júce otvorene priateľské styky s nacistickým režimom. Niet potom divu, že v predvečer viedenskej arbitráže skupina bratislavských Židov demonštrovala za podporu Maďarska25. 22 Slovenský denník, 07. 05. 1938. p. 4. 23 K udalostiam jesene 1938 na južnom Slovensku a v tej súvislosti k obvineniam Židov pozri ďalej: Simon, Attila: Egy rövid esztendő krónikája. A szlovákiai magyarok 1938-ban. Somorja, Fórum Kisebbségkutató Intézet, 2010. 24 O politike horthyovskej éry voči Židom a o antisemitskom verejnom diskurze píše medzi inými Kovács M., Mária: Törvénytől sújtva. A numerus clausus Magyarországon, 1920-1945. Budapest, Napvilág Kiadó, 2012; Ungváry, Krisztián: A Horthy-rendszer mérlege. Diszkrimináció, szociálpolitika és antiszemitizmus Magyarországon. Pécs - Budapest, Jelenkor, 2013 25 Slovenský národný archív (SNA), f. Ministesrtvo vnútra (MV), k. 3. 523/1938; Új Hírek, 04.11. 1938.

Next

/
Thumbnails
Contents