Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2016 (Somorja, 2016)
Štúdie
V dvojitom zovretí 105 na rozdiel od Dunajskej Stredy, Židovská strana získala zhruba 42 % hlasov voličov izraelitského vyznania18, zvyšok sa delil hlavne medzi ľavicovými stranami (Komunistická strana Československa, československé a maďarské skupiny sociálnych demokratov) a Maďarskou národnou stranou. Dvaja podpredsedovia Maďarskej národnej strany, Ignác Herz a Béla Halmi, boli členmi košickej židovskej náboženskej obce. Ich vplyv v Maďarskej národnej strane dobre dokumentuje ten fakt - zvlášť ak si uvedomujeme, že Krajinská kresťansko-socialistická strana, ktorá mala spoločný zoznam kandidátov s Maďarskou národnou stranou, nerada podporovala židovských kandidátov - že v obecných voľbách roku 1932 medzi 77 košickými kandidátmi maďarskej opozície bolo 22 Židov19. Samozrejme, nemožno presne vyčísliť, koľko percent košických Židov hlasovalo za maďarské strany, z toho však, že v parlamentných voľbách roku 1935 počet hlasov odovzdaných na spoločný zoznam kandidátov maďarských strán predstavoval 108 % počtu voličov registrovaných s maďarskou národnosťou20, môžeme usúdiť, že za maďarskú listinu hlasovali i Židia registrovaní s československou alebo židovskou národnosťou. Markantný rozdiel medzi Dunajskou Stredou a Košicami možno síce vysvetľovať sociálnymi a kultúrnymi odlišnosťami dvoch obcí alebo pôvodom, pravdepodobne však treba zohľadniť i to, že národnostný problém bol v Košiciach vyhrotenejšľ než v jednojazyčnej Dunajskej Strede, čo pravdepodobne košických Židov mobilizovalo viac na strane maďarských politických cieľov. V politickom a spoločenskom kontexte prvej republiky sa slovenskí Židia dostali proti svojej vôli do krížovej paľby slovensko-maďarských národnostných konfliktov a stali sa terčom ostrých útokov z jednej i z druhej strany. Maďarská politika na Slovensku im predovšetkým vyčítala, že hoci hovoria po maďarsky, pri sčítaní ľudu sa hlásia k židovskej alebo nedajbože československej národnosti, čo vedie k poklesu počtu Maďarov a tým aj k odňatiu práv viazaných na podiel národností v danom okrese. Ako napríklad v Košiciach, kde v roku 1930 klesol počet Maďarov pod 20 %, hoci v uliciach boli vo väčšine tí, ktorí hovorili po maďarsky. V skutočnosti to však nezáviselo iba od izraelitov, lebo aj medzi maďarsky hovoriacim kresťanským obyvateľstvom bolo hodne tých, ktorí sa z takého či onakého dôvodu hlásili k československej národnosti. Slovenskí Židia súbežne s tým, že zo strany Budapešti i Maďarov na Slovensku boli obviňovaní z odklonu od maďarskej veci, boli vystavení neprestajným útokom aj zo strany slovenského nacionalizmu21. Predovšetkým im vyčítali, že i naďalej „mondokujú” po maďarsky, čítajú tlač v maďarskom jazyku a svojím správaním dávajú slovenským mestám maďarský charakter. To všetko považovali za nevďačnosť a - ako naznačuje i člá-18 Porovn. Kovács: Felemás, c. d. 111. 19 Igazságot a felvidéki zsidóságnak! Budapest, Pester Lloyd Kiadó, 1939,15. Údaj tejto publikácie uvádza aj Filep, Tamás Gusztáv: Zsidó magyarok a két világháború közötti csehszlovákiai magyar közéletben. Széljegyzetek egy elhanyagolt témakörhöz (Irodalmi Szemle, 2001, č, 7. 64.). 20 Kovács: Felemás, c. d. 115. 21 Najviac útokov bolo od novín Slovák, oficiálneho orgánu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, ktoré snívali o „bielom Slovensku”. Pozri napr. články Kto maďarizuje. In Slovák, 07.09.1933. p. 2.; Židia proti Slovákom. In Slovák, 01. 09. 1933. p. 1.; Židia na Slovensku v minulosti a teraz. In Slovák, 1933. 09. 10. p. 3.
