Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2016 (Somorja, 2016)
Štúdie
102 Attila Simon statou tejto dohody bolo, že Židia výmenou za to, že sa stanú Maďarmi (čo bolo súčasťou procesu pomaďarčovania krajiny), budú aktívnymi účastníkmi hospodárskeho rozvoja a dostanú možnosť integrovať sa. Asimilačná zmluva fungovala až do roku 1918 perfektne, Židia predstavovali etnickú skupinu s najrýchlejšou asimiláciou, pričom vďaka ich spoločenskej mobilite najviac ťažili z hospodárskeho rozmachu charakterizujúceho Uhorské kráľovstvo po vyrovnaní. Vykonali dokonca aj istú nadprácu, pretože v národnostných regiónoch sa nielen sami pomaďarčili, ale Slováci a Rumuni hľadeli na nich priamo ako na napomáhačov maďarizácie. Pocity tejto komunity, ktorá sa stala svojím jazykom a kultúrnou identitou maďarskou, no pritom si zachovala i svoje židovstvo, vyjadrujú verše Aladára Komlósa: „...my máme dvojitú kožu: udri pred nami do Maďara a bolí nás... Udri do Žida a bolí ešte viac. Bude nás to bolieť duplom V dôsledku procesu rozpadu Uhorského kráľovstva a politickej reorganizácie jeho územia v rokoch 1918 - 1920 sa Židia žijúci v rozličných regiónoch Karpatskej kotliny ocitli v navzájom dosť odlišných podmienkach. Predpoklady fungovania „asimilačnej spoločenskej zmluvy" v potrianonskom Maďarsku prestali existovať4 5 6, verejný diskurz a politika nabrali kurz namiesto inklúzie smerom k ich vytesňovaniu. To znamená, že obrat prebiehajúci v rokoch 1918 - 1920 im priniesol zhoršenie situácie. Pričom Židia Horného Uhorska sa stali občanmi Československej republiky, najdemokratickejšieho štátu regiónu, a dostali sa tak do omnoho priaznivejšieho právneho a mediálneho prostredia než Židia južne pod Dunajom. Dnes považujeme vyvážený a bezkonfliktný vzťah medzi vtedajším Československom a židovstvom za samozrejmosť. Bolo by však chybou idealizovať prvú republiku spájanú s Masarykovým menom, pretože úplná rovnosť pred zákonom, priaznivé politické ovzdušie a verejný diskurz bez otvoreného antisemitizmu ešte neznamenali neprítomnosť antisemitizmu a židovsko-kresťanských konfliktov. Obzvlášť to platí o Slovensku, kde protižidovské emócie boli popri tradičnom antijudaizme rurálnej, zaostalej a silne katolíckej slovenskej spoločnosti živené i ďalším výdatným zdrojom, ktorým bol nacionalizmus6. Na území Slovenska - predovšetkým na slovenskom etnickom území nad maďarsko-slovenskou etnickou hranicou - už zmena vládnucej moci v rokoch 1918 - 1919 bola sprevádzaná protižidovskými násilnosťami, ktoré sa síce obmedzovali na plienenie majetku, no neraz si vyžiadali i ľudské životy7. Spočiatku to boli síce živelné akcie vyvolané oslabením verejného poriadku a zhoršením zásobovania, avšak druhá etapa protižidovských nepokojov prebiehala za podpory slovenskej inteligencie a čerstvo vybudovanej štátnej moci8, a tie už boli motivované predovšetkým národnou otázkou. Kľú4 Z knihy Komlós, Aladár: Zsidók válaszúton.Prešov, 1921 cituje Kovács, Éva: Felemás asszimiláció. A kassai zsidóság a két világháború között (1918-1938). Somorja, Fórum Kisebbségkutató Intézet, 2004, 13. 5 0 dôsledkoch tejto zmeny pozri Ungváry, Krisztián: A Horthy-rendszer mérlege. Diszkrimináció, szociálpolitika és antiszemitizmus Magyarországon. Pécs - Budapest, Jelenkor, 2013, 13-19. 6 K téme slovenská politika pred Trianonom a antisemitizmus pozri Szabó, Miloslav: Od slov k činom. Slovenské národné hnutie a antisemitizmus (1875-1922). Bratislava, Kalligram, 2014. 7 Dôležitým zdrojom pre dokumentovanie protižidovských výtržností je Medvecký, Karol Anton: Slovenský prevrat l-IV. Bratislava, 1930. 8 Jelinek, Ješajahu Andrej: Dávidova hviezda pod Tatrami. Židia na Slovensku v 20. storočí. Praha, 2009,124.
