Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
László Szarka: Menšinovy politicky pluralizmus a budovanie komunitnej identity madaarskej menšiny. Činnošt madardskych strán na slovensku v rokoch 1989 - 1998
LÁSZLÓ SZARKA MENŠINOVÝ POLITICKÝ PLURALIZMUS A BUDOVANIE KOMUNITNEJ IDENTITY MAĎARSKEJ MENŠINY ČINNOSŤ MAĎARSKÝCH STRÁN NA SLOVENSKU V ROKOCH 1989 - 1998 Kľúčové slová: maďarské menšinové strany - Maďarská nezávislá iniciatíva (Maďarská občianska strana); Maďarské kresťanskodemokratické hnutie; Politické hnutie Spolužitie; samosprávny princíp; koncepcie autonómie; komárňanské zhromaždenie, tretia vláda Vladimíra Mečiara. 1. PREDCHÁDZAJÚCI VÝVOJ V rokoch 1969 až 1989 vládol vo vtedajšom Československu režim, ktorého politická prax bola preniknutá neostalinistickými a silnými štátno-nacionalistickými prvkami. Tento režim, spojený s menom Gustáva Husáka, presadzoval voči maďarskej menšine na Slovensku silnú asimilačnú politiku. Práva deklarované ústavným zákonom číslo 144 z roku 1968 režim postupne obmedzoval. Etnická štruktúra sídelných území maďarského obyvateľstva sa menila čoraz nepriaznivejším spôsobom, systém inštitúcií poskytujúcich vzdelávanie v materinskom jazyku menšín sa dostal do stavu ohrozenia, slobodnému udržiavaniu stykov s Maďarskom sa neustále kládli administratívne prekážky. Výbor na ochranu práv maďarskej menšiny v Československu (ďalej len Výbor na ochranu práv) pod vedením Miklósa Durayho, ktorý sa postavil proti obmedzovaniu menšinových práv, je považovaný za prvú maďarskú menšinovú politickú organizáciu v stredoeurópskom regióne a skutočne ho možno pokladať za akýsi predvoj hnutí na ochranu záujmov založených po roku 1989.' Výbor na ochranu práv, ochraňujúc hospodárske, politické a kultúrne (jazykové a školské) práva menšín si vybudoval rozsiahle styky s českými, slovenskými a maďarskými opozičnými kruhmi. Svojím memorandom zaslaným účastníkom madridskej schôdzky Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe roku 1980 a ďalšími obežníkmi a publikáciami upriamil na antidemokratické a protimenšinové praktiky husákovského režimu aj pozornosť medzinárodnej verejnosti. Hnutie právnej ochrany menšín plnilo dôležitú úlohu aj pri vnútornom organizovaní sa maďarskej komunity na Slovensku a posilňovaní jej identity. Na jednej strane ukázal, že voči výlučnosti štátostrany je možné postaviť demokratickú alternatívu, na druhej strane svojimi aktivitami zameranými na ochranu menšinových práv sa mu podarilo zmobilizovať tú časť inteligencie, komunity rodičov a mládeže, ktorá jazykové a školské práva považovala za hodnotu hodnú zachovania. Politický proces voči Miklósovi Duraymu ukázal, že v prostredí československej komunistickej partitokracie je aj pôsobenie takýchto voľne organizovaných hnutí považované za protištátnu činnosť. Výbor na ochranu práv sa z tohto dôvodu nemohol stať legálnym fórom skutočného združovania príslušníkov maďarskej menšiny. Vďaka činnosti Výboru na ochranu práv sa riešenie maďarskej otázky stalo dôležitým vedľajším bojiskom úsilia, ktoré československý komunistický režim - vydesený duchom Gorbačovovej sovietskej perestrojky — vynakladal v záujme záchrany svojich pozícií, používajúc pritom čoraz bezohľadnejšie prostriedky. Ak zohľadníme túto skutočnosť, môžeme skonštatovať, že v pohnutej histórii
