Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
László Őllös: Prgramy madarskych strán
Programy maďarských strán 85- rozvoj vzdelávania v maďarskom jazyku, vrátane maďarského vysokého školstva; zásada, aby sa územnosprávne a regionálne členenie Slovenskej republiky na území obývanom aj Maďarmi prispôsobilo sídelnej štruktúre maďarskej menšiny tak, aby sa popri menšinovom postavení v rámci štátu nestali aj regionálnou menšinou;- zásada, aby maďarská menšina a ostatné menšiny na Slovensku disponovali takými osobitnými samosprávnymi orgánmi, ktoré by mohli sami rozhodovať v otázkach školstva a kultúry. V súvislosti s hospodárskymi a mnohými inými problémami v regiónoch obývaných maďarskou menšinou vznikli v stranách aj navzájom blízke predstavy, ďalej sa v ich programoch objavujú podobné stanoviská vo väčšine základných otázok aj v otázke ochrany demokratického poriadku krajiny. Strany sa postavili proti snahám deštruovať demokratický inštitucionálny systém krajiny a spolupracovali pri viacerých pokusoch o odvolanie Mečiarovej vlády. V tomto prípade boli ochotné spolupracovať aj s takými slovenskými stranami, ktoré vyslovene marili uskutočnenie ich cieľov týkajúcich sa postavenia a práv maďarskej menšiny na Slovensku. Ako však naznačujú aj programy maďarských strán, v kritickej dobe mali odlišný postoj k rozbitiu Československa. Podľa jedného stanoviska išlo o zneváženie vôle ľudu politickými predstaviteľmi, ktorí neumožnili, aby ľud prejavil svoj názor v referende. Na Slovensku, ktoré sa osamostatnilo takýmto spôsobom, sa potom posilnili autoritárske tendencie založené na nacionalistickej ideológii. Podľa druhého stanoviska je osamostatnenie vyjadrením snažení slovenského národa, ktoré je historicky podložené, politicky pochopiteľné a na základe práva na sebaurčenie oprávnené. Jednotné stanovisko vo forme spoločného vyhlásenia sa im podarilo vytvoriť až vtedy, ked bola vec už v podstate rozhodnutá. Programy zjednotenej maďarskej strany sú v zásade tvorené dvoma veľkými okruhmi otázok Prvá z nich je oblasť zhodných stanovísk — práva národnostných menšín, celý okruh otázok menšinovej politiky, ako aj ochrana demokratického zriadenia Slovenska voči autoritárskym tendenciám. Druhý okruh tvoria otázky, ktoré nevyvolávali medzi bývalými stranami žiadne významnejšie konflikty: sem patria mnohé otázky hospodárskej a sociálnej politiky a viaceré otázky vládnutia, ktoré sa týkajú celej krajiny. Programy sa však, odhliadnuc od malých výnimiek, nezaoberajú tými otázkami, ktoré vyvolávali spory medzi pôvodnými stranami. Priestor porozumenia sa však ukázal ako dostatočný na vytvorenie vnútornej stability strany. Jednotlivé, predtým sporné otázky totiž vyriešila samotná politická prax. Od zjednotenia dodnes nebol vytlačený z vedúcej pozície zjednotenej strany nijaký vedúci predstaviteľ materských strán. Ďalej, až dvakrát bola strana schopná rozhodnúť o vstupe do vlády bez významnejších vnútorných konfliktov. Strana dokázala po zjednotení úspešne vyriešiť väčšinu regionálnych a miestnych konfliktov vo svojich radoch a ani tie, ktoré sa vyriešiť nepodarilo, neprerástli do hrozivých rozmerov. Strane sa popritom podarilo dosiahnuť viacero cieľov svojho programu, dokázala stabilizovať svoje voličské zázemie. Jej podpora vykazovala najmenšie výkyvy spomedzi relevantných politických strán na Slovensku. POZNÁMKY 1. Neboli takými ani dokumenty Výboru na ochranu práv maďarskej menšiny v Československu. 2. Sčasti to možno vysvetliť tým, že maďarská verejnosť na Slovensku samotné toto obdobie takmer vôbec nepoznala. Bolo k nej vydaných len niekoľko vedeckých publikácii,' tlač sa touto témou nezaoberala. Aj v tomto prípade tvorila výnimku beletria. 3. Na listine tejto strany sa vo voľbách 1990 dostávajú do Slovenskej národnej rady štyria maďarskí poslanci: Ferenc Kardos, Péter Paulický, János Varjú a József Zselenák.
