Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
László Őllös: Prgramy madarskych strán
Programy maďarských strán 83 EÚ. Zdroje z EÚ by sa mali vo väčšej miere využívať na podporu programov vytvárania nových pracovných miest v rámci mikroregiónov a euroregiónov. Strana však podporuje aj rozvoj miestnej remeselnej výroby a miestnych služieb a v súvislosti s tým aj rozvoj vidieckeho turizmu. Vytyčuje si aj dve priority v oblasti dopravy: výstavbu rýchlostnej komunikácie na južnom Slovensku a obnovenie komárňanského mostu cez Dunaj a postavenie nového mosta pre nákladnú dopravu. Časť programu venovaná poľnohospodárstvu obsahuje len niekoľko cieľov. Sú to: podpora rodinných hospodárstiev, prevedenie pôdy neznámych vlastníkov do vlastníctva obcí, urýchlenie usporiadania vlastníctva pôdy a ochrana domáceho trhu a pôdy v procese negociácií s EÚ. Podobne heslovitá je aj podkapitola životného prostredia. Ako priorita sa uvádza podpora miestneho odpadového hospodárstva, podpora využívania miestnych vodných zdrojov, ďalej zvyšovanie počtu obcí pripojených na diaľkové vodovody a na čistiarne odpadových vôd a budovanie kanalizácie. Zámery SMK v časti explicitne venovanej problematike národnostných menšín sú tiež stručné. Nachádza sa tu požiadavka vytvorenia systému menšinových samospráv, ďalšie zdokonalenie zákona o používaní jazyka menšín a zrovnoprávnenie Rómov. Kapitola venovaná celoštátnym témam si vytyčuje za cieľ decentralizáciu systému verejných financií, zvyšovanie počtu malých a stredných podnikov, v hospodárskej sfére prisudzuje štátu predovšetkým aktivizujúcu a regulujúcu úlohu a odmieta paternalistické intervencie. Znižovaním daní a sprehľadnením právnych predpisov chce povzbudzovať chuť k podnikaniu. Pre obdobie nadchádzajúceho vládneho cyklu stanovuje cieľ 4 - 5-percentného hospodárskeho rastu. V súvislosti s územnými samosprávami chce strana zmeniť základy ich financovania rozsiahlou daňovou reformou, priznajúc miestnym samosprávam právo na vlastné finančné zdroje. V oblasti vnútornej bezpečnosti by SMK chcela dosiahnuť zavedenie inštitútu vyšetrujúceho sudcu a sprísnenie trestov za zneužitie policajnej a sudcovskej právomoci. V záujme potlačenia korupcie sa zasadzuje o zavedenie inštitúcie špeciálneho agenta a o rýchle rozhodovanie súdov. SMK aj v tomto programe požaduje zrušenie dôsledkov právnych noriem prijatých na základe princípu kolektívnej viny. Čo sa týka zahraničnopolitických cieľov, SMK podporuje ďalší rozvoj visegrádskej spolupráce, členstvo Slovenska v NATO a samozrejme pristúpenie k Európskej únii práve v období vládneho cyklu 2002 - 2006. V záujme týchto cieľov považuje za dôležité urýchlenie reformy armády a rozvinutie informačnej kampane o Európskej únii. Ako to vyplýva aj z programov maďarských strán na Slovensku založených po roku 1989 a ich účinkovania vo volebných kampaniach, možno maďarskú menšinu na Slovensku zaradiť medzi klasické národnostné menšiny. Maďarská menšina na Slovensku však disponuje nielen kultúrnymi, ale aj politickými osobitosťami. Vo všetkých parlamentných voľbách volila väčšina Maďarov na Slovensku maďarské strany alebo také koalície, ktorých súčasťou boli aj maďarské strany. Tento etnický predel v politickom systéme slovenských strán sa do tejto doby ukazuje ako stabilný. Nemožno ho však považovať za platný v plnej miere, lebo 10-25 percent Maďarov na Slovensku (v závislosti od aktuálnych politických okolností) je ochotných voliť slovenské strany. Naopak, aj koalícia maďarských strán, resp. zjednotená maďarská strana získala minimálne rovnaký počet hlasov slovenských voličov. Hlavné rozdiely medzi jednotlivými maďarskými stranami sa v počiatočnom období prejavili v troch oblastiach. Prvú oblasť tvorí spolupráca s prvými slovenskými stranami a slovenskými demokratickými politickými zoskupeniami a v súvislosti s tým účasť vo vláde. Druhú oblasť tvorí otázka zmeny režimu v prostredí maďarských menšinových
