Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
László Őllös: Prgramy madarskych strán
70 László Öllös Volebný program Spolužitia pre voľby roku 1990 bol zverejnený v apríli. Čo sa týka jeho smerovania, podobá sa na prvý programový dokument hnutia, čiže v ňom absentuje kritika revolúciou zvrhnutej komunistickej diktatúry. Program sa zaoberá predovšetkým menšinovými otázkami. Tézy o demokratizácii štátu sa objavujú len sťaby úvod do problematiky národnostných menšín. Program popri potvrdení princípov obsiahnutých v predchádzajúcich straníckych dokumentoch sa zaoberá aj detailnou analýzou pojmu národnostná menšina. Považuje ho za pojem, ktorý má dva významy: kvantitatívny a situačný. Podľa názoru Spolužitia je menšinové bytie vyjadrením jednak číselného pomeru, jednak politického postavenia. Demokracia sama o sebe menšinovú otázku nevyrieši, kľúč k jej riešeniu spočíva v moci väčšiny a zároveň v zákonných zárukách ochrany menšín. „To je však možné len cestou vhodnej politickej reprezentácie, zákonov a záväzných dohôd.“25 Program ďalej analyzuje medzinárodné súvislosti menšinovej otázky, kritizuje situáciu po druhej svetovej vojne, keď sa otázka národnostných menšín stala vnútornou záležitosťou jednotlivých štátov, ďalej vymenúva novoprijaté medzinárodné dokumenty, ktoré túto situáciu menia k lepšiemu. Vytyčuje si za cieľ vytvorenie Rady európskych menšín. V kapitole s názvom Politická reprezentácia sa objavuje jeden zo základných inštitucionálnych prvkov reformného programu z roku 1968, totiž tá požiadavka, aby poslanci zastupujúci v parlamente národnostné menšiny, vytvorili osobitný orgán. „Takto vytvorená reprezentácia národnostných menšín nech tvorí samostatný parlamentný orgán (osobitnú komoru), s právom samostatného rozhodovania vo veciach týkajúcich sa kultúrnej identity menšín - v záležitostiach školstva, kultúry, rozvoja regiónov, životného prostredia a veľkých regionálnych investícií, ďalej v osobitých právnych a sociálno-politických otázkach.“26 Tento orgán nemôže byť prehlasovaný väčšinou. Zároveň by však mali vzniknúť vládne orgány pre otázky menšín, ktoré budú pod kontrolou poslancov za národnostné menšiny.27 V otázke vzťahu k vláde hnutie tvrdí, že jej cieľom nie je ani opozičné správanie, ani to, aby sa za každú cenu stalo súčasťou vládnej moci. Bude sa však usilovať o vytvorenie vyššie spomínaných menšinových vládnych orgánov, ktoré by mali mať rozhodovaciu právomoc. Táto koncepcia v praxi znamenala, že Spolužitie alternatívu vstupu do vlády zavrhlo, keďže požadované inštitúcie nevznikli. V časti nazvanej Autonómia a samospráva program konštatuje, že „hnutie bude bojovať za vytvorenie všeobecnej miestnej samosprávy, ktorá umožní vznik obecných, mestských, resp. regionálnych - okresných - samospráv.“28 Potom nasleduje znovuoživenie predstavy z roku 1968, aby boli „národnostné menšiny prítomné v zastupiteľských orgánoch v pomere k svojmu počtu a aby pri rozhodnutiach týkajúcich sa ich kultúrnej identity nemohli byť prehlasované. Táto zásada sa má vzťahovať na každú národnosť, ktorá žije na miestnej úrovni v menšine. Čiže aj na členov väčšinového národa krajiny, ak žijú v danej lokalite v menšine.“29 Časť zaoberajúca sa medzinárodnými vzťahmi predovšetkým deklaruje zásadu slobody medzinárodných vzťahov. Rozumie pod tým právo na slobodu pohybu a pobytu, potom zdôrazňuje princíp udržiavania voľných vzťahov národnostných menšín s materským národom a jemu príbuznými etnikami žijúcimi v iných štátoch. Štát je povinný zabezpečiť nerušenú činnosť medzinárodných organizácií a nadácií podporujúcich menšiny a nesmie menšinám brániť v organizovaní vzájomných stykov presahujúcim hranice medzi štátmi. V programe Spolužitia sa na rozdiel od ďalších dvoch relevantných maďarských strán neobjavuje nijaká politická ideológia kompatibilná s európskymi ústavnými tradíciami, čiže za hodnotový základ programu sa nedeklaruje ani sociálna demokracia, ani liberalizmus, ani konzervativizmus, ale ani žiadny vedľajší prúd týchto troch hlavných politických koncepcií.
