Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
László Őllös: Prgramy madarskych strán
68 László Öllös stvo, slobodu podnikania, zrovnoprávnenie jednotlivých foriem vlastníctva a zabezpečenie sociálnych istôt. Revolučnú uvedomelosť tvorcov programu (vznikol v januári 1990) naznačuje aj nasledovná veta: „Je potrebné pred verejnosťou odkryť vlastnícke vzťahy a vlastnícke práva, aby sa nestalo, že stará hospodárska byrokracia prevedie svoju bývalú moc na súkromné majetky.“17 MNI ďalej považuje za potrebné zakladanie hospodárskych organizácií schopných reprezentovať v období transformácie vlastníckych vzťahov aj záujmy Maďarov a zasadzuje sa za taký spôsob reštrukturalizácie ekonomiky, ktorý nerozleptá vnútornú stavbu maďarskej menšinovej komunity. Ďalej program vymenúva nové poľnohospodárske výrobné formy, vrátane spracovateľského priemyslu. Časť zaoberajúca sa kultúrou vychádza z princípu slobody kultúrnej tvorby. Požaduje okamžité vymanenie kultúry z područia ideológie a upozorňuje, že pre maďarskú menšinu na Slovensku je dôležité začleniť sa do Európy. Zasadzuje sa za princíp samosprávy národnostných menšín v oblasti kultúry, vrátane školstva. Maďari si musia vybudovať celý vzdelávací systém vrátane vysokého školstva a musia si vytvoriť vlastné vedecké inštitúcie. V tejto súvislosti sa v programe hovorí toto: „Je potrebné vytvoriť politicky nezávislý, demokraticky štruktúrovaný kultúrny zväz, ktorý bude organizovať a riadiť kultúrne podujatia a osvetovú prácu.“IS Toto je zásada odpolitizovania Csemadoku a jeho spoločenskej úlohy. Časť zaoberajúca sa cirkvami konštatuje, že cirkvi musia byť apolitické. V programe je sformulovaný cieľ zaručenia slobody náboženskej výchovy, zrušenia štátneho dohľadu nad cirkvami, reorganizovania inštitucionálneho systému cirkví. Veriacim by sa mala prinavrátiť ich dôstojnosť. MNI zároveň považuje za dôležitú aj politickú reprezentáciu záujmov maďarských veriacich. Východiskom MNI v oblasti sociálnej politiky je to, že materiálna istota je základom ľudskej dôstojnosti každého občana. MNI však predpokladá, že „hospodárska situácia krajiny sa v krátkom čase zhorší. Životná úroveň mnohých ľudí klesne.“19 Preto už dnes treba uvažovať o tom, ako sa dá zabrániť ich úplnému zbedačeniu. K tomu je v nových podmienkach potrebné vybudovať komplexný systém sociálneho poistenia. Vo vzťahu k Maďarom program zdôrazňuje, že hospodárske a sociálne zaostávanie území obývaných maďarskou menšinou treba zastaviť. Zaostávanie je dôsledkom národnostnej politiky komunistického režimu. Zaostávanie sa prejavuje v nižšej úrovni odbornej kvalifikácie pracovnej sily, v nedostatku pracovných miest a vysokom počte osôb dochádzajúcich za prácou a tiež v dôsledkoch necitlivej industrializácie, ktorá narušila spoločenskú štruktúru Maďarov. V záujme riešenia týchto problémov navrhuje MNI vytvorenie odborných komisií. Politicko-právna koncepcia hnutia vychádza z liberálnej teórie spoločenskej zmluvy. Podľa MNI „Právo je prirodzeným stavom ľudského bytia. Práva nemáme preto, že nám ich dávajú, ale preto, že existujeme.“20 Cieľom Maďarskej nezávislej iniciatívy je právny štát. Program vymenúva predpoklady právneho štátu a konštatuje, že štát si zakladajú samotní občania na ochranu vlastnej slobody a bezpečnosti. Cieľom hnutia je obmedzenie ústrednej moci štátu a posilnenie miestnych a regionálnych územných samospráv. Ďalej sa v programe hovorí o kolektívnych právach menšín a o prijatí zákonov, ktoré zakotvia pozitívnu diskrimináciu národnostných menšín a ktoré zrovnoprávnia materinský jazyk národnostných menšín s jazykom väčšiny. Program sa zaoberá aj otázkou nezávislosti súdov a zdôrazňuje, že na každej úrovni musia byť nezávislé od zákonodarnej a výkonnej moci. Revolučná atmosféra sa odráža v nasledujúcej požiadavke: „Už dnes treba začať s očistením okresných súdov a prokuratúr od bezzásadových, skorumpovaných prisluhovačov štátostrany.“21 MNI iniciuje vytvorenie
