Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)

Eleonóra Sándor: Zmena režimu Madarskymi očami

Zmena režimu maďarskými očami

55

samy rozhodovať o otázkach, ktoré sa týkajú výlučne ich a z pozície rovnocenného partnera spolurozhodovať o otázkach, ktoré sa týkajú aj ich.”

63. Výzvu z 30. decembra podpísali v mene prípravného výboru Kálmán Janies, Katalin Ordódy, Gyula Popély, József Lapos, László Földessy a Tihamér Zilizi (Gyula Popély však označil svoj podpis za omyl a žiadal okamžitú nápravu). Predstavitelmi prípravného výboru boli Rudolf Hamerlik a László Rajczy.

64. Dokumenty súvisiace s koaličnými rokovaniami zverejňuje K. Cséfalvay, Eszter (red.): Közösségünk szolgálatában. A Magyar Kereszténydemokrata Mozgalom öt esztendeje. Bratislava: MKDH 1995, s. 37 - 39.

65. Článok pôvodne uverejnený v denníku Új Szó 20. marca 1990 zverejňuje K. Cséfalvay, Eszter (red.): Közösségünk szolgálatában. Cit. d. s. 35 - 37.

66. Stanovy Politického hnutia Spolužitie za demokraciu a ľudské práva. Bratislava, 31. marec 1990. In: Pogány, Erzsébet (red.): Az Együttélés öt éve. Eseménynaptár és dokumentumgyűjtemény 1990-1995. Bratislava: Ústredná kancelária Spolužitie s. a. [1995], s. 50. Otázkou cirkevných nehnuteľností sa nezaoberal ani podrobnejší, volebný program Spolužitia. Pozri Az Együttélés Politikai Mozgalom programja. Hitélet. Új Szó, 18. apríl 1990.

67. Programové vyhlásenie Nezávislej maďarskej iniciatívy. 18. január 1990. In: Szabadság és felelősség. Cit. d. s. 113 — 114.

68. O porovnaní menšinových straníckych stratégií v strednej Európe pozri Mátrai, Julianna: A kisebbségi pártok politikai stratégiái Közép- és Kelet-Európábán. I. — II. In: Fórum Társadalomtudományi Szemle, 1999, 1, č. 2, s. 15 -40, 2000, 2, č. 1, s. 29 - 45.

69. Zápisnica z 24. schôdze Federálneho zhromaždenia. http://www.psp.cz/eknih/1986fs/slsn/ stenprot/024schuz/s02410.htm.

70. Okrem Miklósa Durayho vtedy ešte samozrejme nevystupovali v mene Spolužitia - Erika Vitézová sa stala poslankyňou v dobe komunistických volieb, Gyula Popély, ktorý získal mandát kooptáciou, sa predstavil ako nezávislý. Zoltán Sidó, ktorý sa dostal do parlamentu tiež pred Novembrom, po skončení volebného obdobia už v politickom (straníckom) živote aktívne nepôsobil Jeho vystúpenie možno chápať aj ako tlmočenie postoja Csemadoku, hoci on sa o tom počas vystúpenia nezmienil.

71. Okrem zavedenia volebného kvóra zaradili vystupujúci medzi „antidemokratické” ustanovenia aj to, že strany kandidujúce vo volbách museli predložiť podpis aspoň desať tisíc členov alebo sympatizantov, že nezávislí kandidáti sú v nevýhode oproti kandidátskym listinám politických strán, že poslanci nebudú zastupovať záujmy voličov, ale strán. (Kritici návrhu volebného zákona však nenavrhli zavedenie väčšinového volebného systému).

72. Vo volebných zákonoch prijatých roku 1971 (44/1971, 55/1971, 56/1971) nebolo ani náznaku o zabezpečení zastúpenia menšín, kandidátov v jednomandátových obvodoch navrhovala komunistická strana alebo iné organizácie Národného frontu.

73. Neskoršie, keď už bolo isté, že maďarské strany môžu vo volbách určite počítať asi s 9 až 11%-ným volebným ziskom, prakticky sa vzdali požiadavky zvýhodnenia, ba Strana maďarskej koalície neskôr jednotne podporila významné sprísnenie podmienok účasti vo volbách. V apríli 1994 Spolužitie aj MKDH veľmi rozhodne odmietli návrh Strany demokratickej lavice na zrušenie päťpercentného prahu v prípade menšinových strán. Na riziká selektívneho používania volebného kvóra poukazuje aj jedno rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva z roku 2004. Súd uznal postup poľských orgánov za oprávnený, keď odmietli registráciu organizácie „sliezskej národnostnej menšiny“, keď podľa ich názoru cieľom organizácie bolo zneužitie výhod volebného zákona vzťahujúcich sa na menšinové organizácie. (Gorzelik and others v. Poland. Application no. 44158/98.)

74. O danom probléme pozri podrobne: László, Béla: A (cseh)szlovákiai oktatásügy szerkezete, valamint közigazgatási és jogi keretei 1945 után. In: Filep, Tamás Gusztáv - Tóth, László (red.): A (cseh)szlovákiai magyar művelődés története 1918 - 1998. Zv. II. Cit. d. s. 155 - 164.

75. Zo spravodajstva v denníku Új Szó 15. januára 1990 nevysvitlo, akú odozvu mal návrh medzi delgátmi snemu. Jozef Pastier svoj návrh zopakoval 28. marca na rozšírenom zasadnutí vlády.

76. Pozri napr. Sidó, Zoltán: Közügy. Komárno: Schola Comaromiensis 2002, s. 23; László, Béla: Cit. d. s. 153. Tento posledný autor je toho názoru, že vzhľadom na už rozhodnuté rozdelenie kompetencií medzi federáciou a republi-