Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
József Liszka: Muzeológia
JÓZSEF LISZKA MUZEOLÓGIA Kľúčové slová: múzeá na južnom Slovensku, výskumy, publikácie. Po roku 1918 na území vtedajšieho južného Slovenska s väčšou či menšou intenzitou pokračovali vo svojej činnosti - s výnimkou múzea v Šahách - už skôr založené župné a mestské múzeá (Komárno, Rimavská Sobota, Rožňava), resp. v období medzi dvomi vojnami vznikli aj múzeá nové (Šamorín, Levice, Nové Zámky). Už vtedy sa zrodila myšlienka založenia ústredného múzea maďarskej menšiny, avšak zatial bez možnosti realizácie. Po druhej svetovej vojne pôsobilo v zásade v každom okresnom sídle na Slovensku múzeum vlastivedného typu. Múzeá na južnom Slovensku uskutočňovali sporadicky aj výskum maďarského charakteru, no napriek tomu to neboli vyslovene maďarské múzeá. Po viacerých predchádzajúcich iniciatívach (1968, 1981 atď.)1 vzniklo 1. októbra 1991 Oddelenie pre výskum a dokumentáciu maďarskej národnostnej kultúry na Slovensku (vedúci József Liszka) Podunajského múzea v Komárne, ktoré podľa vtedajších prísľubov a plánov malo byť základom budúceho maďarského múzea na Slovensku. Oddelenie si stanovilo za cieľ zmapovať zbierky múzeí na južnom Slovensku, založilo zbierku maďarských denníkov a časopisov vychádzajúcich na Slovensku, ako i zbierku drobných tlačovín a staralo sa o knižnicu a databázu Národopisnej spoločnosti Maďarov na Slovensku. Iniciovalo a koordinovalo výskumné programy, zorganizovalo viaceré konferencie (1991: Interetnické vzťahy v severnej časti Karpatskej kotliny; 1992: Vzťahy medzi regiónmi; 1993: Región a ľudová kultúra; 1994: Skauting a etnológia). Vydalo ročenku Acta Museologica (Liszka 1994b), archeologické a národopisné bibliografie (Nevizánszky 1993; Nevizánszky 1995; Fülöp 1992; Juhász 1995; Liszka 1995). Usporiadalo výstavu pod názvom Drevorezbárske umenie maďarských oblastí na Slovensku, ktorej základ tvorili zbierky múzeí na južnom Slovensku a fotografie Mihálya Kútvölgyiho. Tento materiál predstavilo najprv roku 1994 v Komárne, potom v Dunajskej Strede, v Nových Zámkoch, v Galante, v Šahách, v Rimavskej Sobote a v Rožňave a napokon (roku 1995) v Etnografickom múzeu mesta Kittsee v Rakúsku. Po roku 1995 činnosť národnostného oddelenia pre politické i osobné dôvody dlhú dobu stagnovala. Roku 2002 sa v zmysle rozhodnutia orgánov Nitrianskeho samosprávneho kraja zmenilo poslanie a zároveň i meno komárňanského múzea na Múzeum maďarskej kultúry a Podunajska. Zhruba od začiatku až polovice deväťdesiatych rokov sa začala črtať možnosť vytvorenia siete národnostných múzeí v rámci Slovenského národného múzea. Národopisné múzeum v Martine v spolupráci s inými múzeami spustilo roku 1995 svoj program pod názvom Múzeá a národnosti, v rámci ktorého sa isté javy ľudovej kultúry skúmali z pohľadu národností (Slovákov, Maďarov, Nemcov, Ukrajincov-Rusínov, Rómov a Židov) na Slovensku. Základ projektu tvorili jednotlivé putovné výstavy (Svadba na Slovensku; Jarmoky, trhy; V záhrade pokoja. Zvyky súvisiace so smrťou z hľadiska národností na Slovensku) a k nim sa viažuca konferencia. Do organizácie výstav sa zapojili odborníci a inštitúcie danej národnosti. Za maďarskú národnostnú menšinu sa do programu najprv zapo-
