Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)

Attila Lovász: Madarská tlač

ATTILA LOVÁSZ MAĎARSKÁ TLAČ Kľúčové slová: tlačené médiá - denníky, týždenníky, mesačníky; elektronické médiá - maďarské vysie­lanie Slovenského rozhlasu, maďarské vysielanie Slovenskej televízie. 1. MAĎARSKÁ TLAČ A ZMENA REŽIMU Maďarská tlač na Slovensku zdedila koncom roku 1989 mediálnu štruktúru z čias komunis­tického režimu. Patril k nej stranícky denník Új Szó (maďarský ekvivalent Pravdy), mlá­dežnícky týždenník Új Ifjúság (maďarská obdoba denníka Smená), No (maďarská para­­rela Slovenky, A Hét [Týždeň], týždenník pre kultúru, ktorý mal osobitné miesto v existujú­com systéme maďarskej tlače na Slovensku. Bolo to dané tým, že vydavateľ týždenníka (ÚV Csemadok) bol do určitej miery špecific­kou organizáciou v rámci socialistického tá­bora. Maďarská menšina však nemala odbo­rársky denník (Práca vychádzala bez maďar­ského pendantu.) Vo všetkých 13-tich okre­soch, kde žilo maďarské obyvateľstvo, vychá­dzali okresné noviny - niekde dvojjazyčné, miestami v osobitnej slovenskej a maďarskej verzii. Československý rozhlas na Slovensku mal samostatnú maďarskú redakciu, ktorá sa zachovala až dodnes. Okrem toho v televízii sa vysielal polhodinový magazín, ktorého úroveň sa síce výrazne nezvýšila, avšak jeho vysielacia doba sa podstatne rozšírila. V čase zmeny režimu sa maďarská tlač na Slovensku v porovnaní s celkovými pomermi v Československu, ktoré sa vyznačovali znač­nou uzavretosťou, nachádzala predsa len vo výhodnejšom postavení. Jediným významnej­ším zdrojom správ spolupracovníkov sloven­ských masovokomunikačných prostriedkov bola Československá tlačová kancelária (ČTK). K západným novinám sa dostali iba oddaní, viacnásobne preverení spolupracovní­ci. Zahraničné vyslanie bolo bez preukázania bezvýhradnej lojality voči režimu nemysliteľ­né, spravidla s ním bolo spojené aj angažova­nie príslušných redaktorov do štruktúr Štátnej bezpečnosti, respektíve do siete ňou riade­ných agentov. Pracovníci maďarsky píšucej tlače na Slo­vensku sa v druhej polovici osemdesiatych rokov socializovali na neporovnateľne pruž­nejšej maďarskej publicistike. Najkvalitnejšie publicistické programy v rámci moskovského bloku vysielala maďarská televízia, popritom - aj keď v obmedzovanej miere - existoval istý prístup k denníkom, týždenníkom, spolo­čenským a kultúrnym produktom, vydávaným v Maďarsku. Publicistika maďarsky píšucich novín na Slovensku v mnohých prípadoch zniesla porovnanie s novinami vydávanými v Maďarsku, pričom v čase komunistických stranícko-štátnych direktív autori a redakcie na Slovensku boli neraz reprezentantmi opo­zičných názorov. Najznámejšie prejavy tých­to postojov súviseli so sústavným zápasom za zachovanie maďarských škôl, najmä pri presa­dzovaní rozhodnutí oficiálnych orgánov o zavádzanie dvojjazyčného vyučovania v prvej polovici osemdesiatych rokov. Túto potenciálnu výhodu maďarská pospo­litosť na Slovensku do polovice deväťdesia­tych rokov stratila. Takmer všetky tlačové orgány na Slovensku sa dostali do súkrom­ných rúk.1 Na začiatku osemdesiatych rokov, v čase hľadania nových ciest boli tlačené médiá - v najužšom zmysle slova — odrazom politickej arény. Najmä pri prezentovaní poli­tických názorov a komentárov jednoznačne dominovala snaha o podporu niektorej politic­kej strany (hnutia), alebo hodnotového systé­mu a politickej línie niektorých politikov. Túto metódu maďarská publicistika na Slo­

Next

/
Thumbnails
Contents