Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
József Liszka: Inštitucionálne zázemie vedy a vyskumu, vedecky život a vedecká literatúra
424 József Liszka „duchovný priestor“ a dostatočne „vysoký stupeň organizovanosti“ (Irodalmi Szemle, 1977, 20, s. 248 - 249). Aj József Liszka vo svojom článku, ktorý bol úvodom do diskusie o postavení maďarskej učenosti na Slovensku, poukázal roku 1979 na stránkach týždenníka Vasárnapi Új Szó na absenciu adekvátneho inštitucionálneho rámca, nedostatok publikačných možností, nedostatočnú organizovanosť a napokon i absenciu historiografických prác, nevyhnutných pre korektné vymedzenie predmetu bádania. Po článku nasledovalo množstvo príspevkov do diskusie (opätovné publikované, pozri s ďalšou literatúrou Liszka 1998, 13 — 20). Potreba inštitucionalizácie maďarskej vedecko-výskumnej činnosti na Slovensku (vytvorenie ústrednej maďarskej knižnice a archívu, výskumného ústavu, maďarského múzea, rozšírenie publikačných možností atď.) bola neskôr artikulovaná mnohokrát: napr. roku 1982 v Debrecíne v rámci rokovania o maďarských etnografických výskumoch za hranicami Maďarska, potom na XIV. celoštátnom zhromaždení Csemadoku roku 1987, ďalej v Egeri na vedeckom rokovaní roku 1989, v tom istom roku na Fábryho dňoch v Košiciach a na mnohých iných verejných fórach na Slovensku. Ešte predtým členovia redakčnej rady (Kálmán Balia, László Kovács, József Liszka, Mihály Mácza, András Mészáros, Margit Méry, László Nagy, Péter Nagy Püspöki, Sándor Trugly, Katalin Vadkerty, László Végh) edície Új Mindenes Gyűjtemény bratislavského Vydavateľstva Madách, spolu so skupinou nezávislých maďarských intelektuálov (István Németh, Zsuzsa Németh, Gyula Popély, Lajos Turczel, Sándor Varga, Zsigmond Zalabai) vypracovali teoretické a metodicko-organizačné podmienky vytvorenia inštitucionálneho zázemia pre maďarský vedecký život na Slovensku (pozri Károly Tóth [red.]: Új Mindenes Gyűjtemény 9. Bratislava: Madách 1990, 219 - 237. Porovnaj Liszka 1998, 68 - 84; Tóth 1994, 107 - 133).' Napriek tomu, že koncom sedemdesiatych a začiatkom osemdesiatych rokov vychádzalo z univerzít v Budapešti, Bratislave, Brne a Prahe stále viac mladých maďarských spoločenskovedných odborníkov pochádzajúcich zo Slovenska, podmienky pre organizovaný, koordinovaný výskum sa vytvorili až po roku 1989. Najorganizovanejšiu skupinu tvorili etnografi, tí už 9. decembra 1989 založili na báze bývalého Národopisného výboru ÚV Csemadoku Národopisnú spoločnosť Maďarov v Československu (jej predsedom sa stal József Liszka, roku 1997 ho vo funkcii vystriedala Erzsébet Dániel).2 K zásadným delom Spoločnosti patrila organizácia, koordinácia a publikácia výsledkov maďarského etnografického výskumu a propagácia ludovej kultúry. Spoločnosť organizovala vedecké výskumy, konferencie, kurzy ďalšieho vzdelávania, vo svojej edícii Népismereti Könyvtár vydávala malé monografie, vedecké zborníky (doteraz vyšlo deväť zväzkov). Pod názvom Hírharang vydávala v rokoch 1990 až 1999 etnografický informačný občasník. Výsledky mladých začínajúcich zberatelov vydala v zošitoch pod názvom Utánpótlás ([Dorast] - porovnaj L. Juhász 1999a). Temer v tom istom čase, začiatkom roku 1990, vznikli - taktiež z bývalých odborných sekcií Csemadoku — Spoločnosť materinského jazyka Maďarov v Československu a Maďarská vedecká spoločnosť v Československu, ktoré vyvíjali skôr vedecko-populárnu činnosť. Roku 1992 vznikla v Bratislave Spoločenskovedná výskumná skupina Mercurius (predseda Lajos Turczel, od r. 2003 Katalin Vadkerty, tajomník László Gyurgyík) ako voľné zoskupenie spoločenskovedných bádateľov (sociológov, demografov, právnikov a historikov). Skupina realizuje výskumné projekty podľa záujmu svojich členov, organizuje konferencie (1994: Priority výskumu maďarskej spoločnosti na Slovensku; 1999: Otázky používania jazyka a jazykovej politiky), každoročne zvoláva valné zhromaždenia. Od roku 1998 organizuje odborné rokovania za účasti renomovaných odborníkov na vybrané témy pod názvom Mercurius Műhely, v redakcii Vydavateľstva Kalligram vydáva edíciu
