Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Peter Pažitny et al.: Správa o vykonnosti južnych regiónov
322 Peter Pažitný — Karol Morvay - Simona Frisová-Ondriašová — Jaroslav Kling výkonnosť okresov po administratívnom členení až od roku 1996. Individuálne údaje za jednotlivé prirodzené regióny sú pre potreby zistenia výkonnosti dvakrát vážené: Prvé váženie - priraďuje skutočnej hodnote v Sk, v %, či počtoch určitú bodovú hodnotu zo škály 0 až 100, tak že najlepší región dostáva 100 a najhorší 0. Samozrejme, ak je rozpätie medzi najsilnejším a najslabším regiónom príliš vysoké, tak extrémy vylúči a hodnotí ich až dodatočne (napr. pri niektorých indikátoroch Bratislava). Pri takomto prípade môže bodová hodnota jednotlivých parciálnych indikátorov dosiahnuť viac ako 100 bodov. Drahé váženie - dôležitosť jednotlivých ukazovateľov nie je rovnaká. Niektoré sú dôležitejšie (napr. produkcia má váhu 25 percent, zamestnanosť v priemysle má váhu 10 percent), ako ostatné (počet novopostavených bytov má váhu 7 percent). Preto má každý parameter priradenú váhu, ktorou je bodová hodnota z prvého váženia vynásobená. Výsledkom je kompozitný indikátor výkonnosti regiónu, ktorý je súčtom vážených bodových hodnôt. 2. POROVNANIE VÝKONNOSTI JEDNOTLIVÝCH REGIÓNOV Vzhľadom na vysokú heterogenitu jednotlivých južných okresov ako aj problémy s územnosprávnym členením a konzistenciou údajov budeme jednotlivé južné regióny hodnotiť podlá ich zoskupenia do prirodzených regiónov. Určite nikoho neprekvapí, že prvenstvo vo výkonnosti regiónov dosahuje Bratislava, ako náš najvyspelejší región (111,4 bodu ). Prekvapí skôr výrazné odsadenie sa Bratislavy od ostatných regiónov Slovenska - vývoj výkonnosti je vysoko nerovnomerný. Kým Bratislava svoju situáciu zlepšila až o 14 bodov, tak druhú najväčšiu dynamiku vykázalo Trnavsko (+5,4 bodu) a tretie Záhorie (+5,0) ako ekonomické a sociálne zázemie (funkcia bývania) Bratislavy. Zároveň sa roztvorili nožnice medzi prvým a druhým regiónom a prvým a posledným regiónom. Bratislava na Košice - Abov získala v priebehu posledných 20 rokov až 23,7 bodu. Vzdialenosť sa tak zvýšila na 32,6 bodu a od posledného Šariš dokonca na 56,5 bodu. Zvýšenie medziregionálnych rozdielov potvrdzuje aj zvýšenie štandardnej odchýlky z 9,24 na 13,46 bodu. Zaujímavé je, že regionálne rozdiely sa v prvej polovici deväťdesiatych rokoch znížili (8,01 bodu). Výkonnosť Bratislavy tak v súčasnosti dosahuje dvojnásobok najslabšieho regiónu oproti jeden a pol násobku v druhej polovici osemdesiatych rokov (tabulka 4). Hodnotenie južných regiónov v porovnaní s ostatnými regiónmi nevyznieva pre južné regióny práve lichotivo. Najviac sa oproti východzej pozicií prepadol región Košice - Abov, ktorého výkonnosť klesla najviac zo všetkých regiónov - až o - 9,6 bodu. Na druhej strane, je to stále druhý najlepší región Slovenska (78,8 bodu), aj keď s významne menším náskokom pred Trnavskom (75,4 bodu), ako pred dvadsiatimi rokmi. Stručné výsledky južných regiónov: Najväčší progrès dosiahol región Tekov, ktorého južná oblasť je husto obývaná maďarským obyvateľstvom (najmä okres Levice). Dynamika rastu výkonnosti dosiahla až 3,4 bodu a v absolútnych hodnotách zaostáva za Košicami - Abovom už len o 6 bodov. Nie je prekvapivé, že druhým víťazom z južných regiónov je Podunajsko, ktoré dokázalo svoju pozíciu z južných regiónov zhoršiť najmenej - len o 3,4 bodu. Napriek komplikovanej situácii v poľnohospodárstve sa najväčším ťahúňom regiónu stáva priemysel, predovšetkým chémia, elektrotechnika a potravinárstvo. V porovnaní s inými regiónmi sa však významne prepadol. Kým na konci osemdesiatych rokov bolo Podunajsko spolu s Hornou Nitrou tretím (!) najvýkonnejším regiónom Slovenska, tak po dvadsiatych rokoch sa prepadlo na 8 miesto a svoje