Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Jaroslav Kling: Regionálna politika a verejná správa
312 Jaroslav Kling ných prostriedkov, ktoré pomáhajú zlepšiť postavenie tohto územia voči iným ekonomicky lepšie postaveným regiónom priemyselného ekonomického jadra Slovenska. 3.2.3. Integrovaná sieť regionálnych rozvojových agentúr Keď bola v roku 2000 na základe uznesenia vlády SR č. 738/2000 vytvorená integrovaná sieť regionálnych rozvojových agentúr, mali byť tieto agentúry nositeľmi inštitucionálnej koordinácie v regiónoch. Už pri jej vzniku sa predpokladalo, že s postupom reformy verejnej správy a presunom kompetencií na samosprávne územné celky budú prvky siete regionálnych rozvojových agentúr slúžiť aj ako odborné pracoviská na tvorbu regionálnych programov a projektov samotným samosprávnym celkom. Tabulka 10 Štátne dotácie na činnosť regionálnych rozvojových agentúr v rokoch 1994 - 2003 Rok Počet podporovaných regionálnych rozvojových agentúr Finančná podpora (v Sk) 1994 1 1 341 907 1995 1 11 500 000 1996 5 13 161 000 1997 5 12 991 000 1998 7 9 948 000 1999 9 6 630 000 2000 18 10 072 318 2001 18 17 235 000 2002 21 19 380 000 2003 23 Zdroj: Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR. Vznikom krajskej samosprávy a prebraním kompetencií v oblasti regionálneho rozvoja vyvstala potreba redefmovať postavenie a úlohu integrovanej siete regionálnych rozvojových agentúr v systéme inštitucionálneho zabezpečenia regionálneho rozvoja na Slovensku. Regionálne rozvojové agentúry dostávajú od MVRR SR dotáciu na základe zmluvy, v ktorej je definované, aké úlohy majú realizovať. Príspevok za vykonávanie týchto činností v rokoch 2001 a 2002 predstavoval 540- tis. Sk pre regionálne rozvojové agentúry v neprioritnom regióne (v zmysle Integrovaného plánu regionálneho a sociálneho rozvoja SR, schváleného uznesením vlády č. 923/1999) a 1,2 mil. Sk pre agentúry v prioritnom regióne. V roku 2003 sa rozsah činností, ktoré sa regionálne rozvojové agentúry zaviazali zabezpečiť za príspevok od MVRR SR, zúžil na poskytovanie konzultačných služieb, predovšetkým o predvstupových a štrukturálnych fondoch a na úlohy vyplývajúce zo spolupráce s MVRR SR. Spolu s rozsahom činností sa znížil aj príspevok na 450-tis. Sk pre regionálnu rozvojovú agentúru v neprioritnom regióne a na 750-tis. Sk pre agentúru v prioritnom regióne. 4. ZÁVER V predchádzajúcom príspevku sme sa snažili analyzovať niektoré súvislosti regionálnej politiky Slovenska a vývoja verejnej správy vo vzťahu k územiu osídlenému obyvateľstvom maďarskej národnosti. V úvodnej časti analyzujeme priestorové a sídelné rozloženie tohto obyvateľstva. Môžeme konštatovať, že maďarská národnostná menšina obýva prevažne vidiecke obce s veľkosťou do 1 000 obyvateľov a na území osídlenom touto menšinou možno nájsť len málo miest väčších ako 20 000 obyvateľov. Takéto sídelné usporiadanie spolu s celkovou ekonomicko-sociálnou podrozvinutosťou spôsobenou zanedbávaním rozvoja tejto časti krajiny v období pred rokom 1989 sa prejavilo v hĺbke problémov, ktoiým musí toto územie dnes čeliť. Toto tvrdenie potvrdzuje aj fakt, že vybrané okresy regiónu boli cieľom sústredenej, aj keď nie príliš systematickej pozornosti regionálnej politiky vlády počas celého vývoja po roku 1989. Len časti územia bezprostredne