Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Jaroslav Kling: Regionálna politika a verejná správa
Regionálna politika a verejná správa 299 národnostným zložením. V tejto časti Slovenska sa v podstatnej miere volí podlá etnického princípu - územie s významným zastúpením maďarskej menšiny podporuje v drvivej väčšine maďarské politické strany, ktoré v parlamentných volbách dosahujú pravidelne zhruba 10 % voličskú podporu. Miestna úroveň je vo všeobecnosti citlivejšia na potreby národnostných menšín ako centrálna úroveň (Buček 2001). Maďarská menšina má dlhú históriu účasti na riadení miestnej úrovne samosprávy. Maďarské politické strany boli úspešné vo všetkých doterajších komunálnych volbách. V roku 1990 bolo zvolených 164 starostov a primátorov za maďarské politické strany, prípadne v koalícii s nimi, čo predstavovalo 6 % celkového počtu zvolených starostov. V počte poslancov bol dosiahnutý ešte lepší výsledok - 10,5 % všetkých poslancov. V dvoch nasledujúcich komunálnych voľbách tieto podiely ešte narástli (tabuľka 4). Historicky prvé volby do orgánov samosprávnych krajov (predseda, poslanci zastupiteľstva) sa uskutočnili 1. a 15. decembra 2001. Bol uplatnený väčšinový volebný systém v jedno a viac mandátových volebných obvodoch. Voľby predsedov sa uskutočnili dvojkolovo, pričom volebným obvodom bolo územie celého kraja. Druhé kolo sa uskutočnilo iba vtedy, ak v prvom kole nezískal žiadny z kandidátov viac ako 50 % platných hlasov. V prvom kole sa to podarilo iba predsedovi Bratislavského samosprávneho kraja. Voľby do zastupiteľstva samosprávneho kraja sa uskutočnili jednokolovo a volebnými obvodmi boli hranice dnešných krajov. Bolo zvolených 8 predsedov krajov a 401 poslancov krajských zastupiteľstiev. Voľby sa vyznačovali nezvyklo nízkou volebnou účasťou, keď sa ich zúčastnilo asi 26 % občanov s volebným právom. SMK ako strana s najvýraznejšou podporou obyvateľov maďarskej národnosti získala v týchto voľbách spolu 84 poslaneckých mandátov (20,9 %), pričom v Nitrianskom VÚC získala takmer 60 % kresiel, v Trnavskom VÚC 35 %, Košickom VÚC 32 %, Banskobystrickom VÚC 31 % a Bratislavskom VÚC 13 % kresiel. Pokiaľ ide o voľbu predsedov samosprávnych krajov tak maďarskí kandidáti sa prebojovali do druhého kola v Nitrianskom a Trnavskom VÚC, avšak ani v jednom prípade neboli úspešní, najmä kvôli fenoménu „etnickej mobilizácie“, t. j. aktivizácii voličskej účasti voličov „nemaďarských“ kandidátov (napr. Dostál 2002, Krivý 2002). Na základe účasti voličov vo volbách sformuloval Krivý (2002) hypotézu o dominantnom vplyve „maďarského faktora” pri výsledkoch volieb. Sledovaním vzťahu medzi volebným výsledkom „pravicového bloku“ politických strán, v ktorom bola aj SMK, a výškou volebnej účasti vo všetkých obciach a v obciach s podielom maďarskej národnosti pod 5 % prišiel na to, že sa v obciach s vyššou účasťou viac darilo pravicovému bloku, najmä vďaka SMK. Komunálne voľby prebehli v decembri 2002 s pomerne nízkou účasťou voličov - iba Tabuľka 4 Výsledky maďarských politických strán v komunálnych volbách Voľby Starostovia Poslanci počet podiel v %počet podiel v % 1990 164 6 4 052 10,5 1994 249 8,9 4 404 12,5 1998 227 + 25* 8,7 3 841 +324* 11,8 2002 234+ 15* 8,5 2 052 + 482* 11,7 * zvolení kandidáti maďarských politických strán plus kandidáti koalícií s nimi Zdroj: Buček 2001 ; ŠÚ SR.
