Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Jaroslav Kling: Regionálna politika a verejná správa
Regionálna politika a verejná správa 297 okresných úradov sa oproti predchádzajúcemu členeniu zvýšil, nestačil pokryť rovnomerne celé územie Slovenska vo všetkých oblastiach pôsobnosti. Z toho dôvodu bolo vytvorených 43 stálych alebo dočasných pracovísk mimo sídla okresného úradu. Politické tlaky pri kreovaní nových okresov mali za následok vznik extrémne disproporcionálnych okresov. Rozdiel medzi najväčším a najmenším okresom bol 150 000 obyvateľov (Nitriansky okres — 163 419, okres Medzilaborce — 12 597 v roku 2001). Krivý a kol. (1996) upozornil na skryté súvislosti tohto územno-správneho usporiadania. Vznik väčšieho počtu okresov a ich podoba rozmnožili počet okresov s vyššou volebnou úspešnosťou vtedy vládnuceho HZDS - na územiach s vyššou volebnou účasťou HZDS boli navrhnuté okresy s menším počtom obyvateľov. Podobná paralela platí aj pre územie s významným zastúpením maďarskej menšiny. Ak v členení platnom do roku 1996 bolo až 26,3 % z celkového počtu 38 okresov s podielom maďarskej menšiny viac ako 20 %, tak v členení po roku 1996 to bolo už len 16,5 % z počtu 79 okresov. Krivý a kol. (1996) si ďalej všimol, že ak do roku 1996 sa okresy s významným zastúpením maďarskej menšiny vyznačovali celkovo podpriemerným počtom obyvateľov, tak po roku 1996 patrili takéto okresy k tým s nadpriemerným počtom obyvateľov. Z toho hľadiska je potom zrejmé, že územné a správne usporiadanie po roku 1996 bolo z hľadiska maďarskej menšiny nevýhodnejšie ako predchádzajúce usporiadanie, keďže sa váha okresov s významným menšinovým zastúpením zmenšila. Po parlamentných volbách v roku 1998 sa pozornosť reformy verejnej správy obrátila na územnú samosprávu. V roku 1999 bol vymenovaný Splnomocnenec vlády pre projekt decentralizácie a reformu verejnej správy. V apríli 2000 vláda schválila Koncepciu decentralizácie verejnej správy, ktorá odporučila vytvorenie 12 krajov. V júni potom schvaľovala materiál porovnávajúci výhody a nevýhody územného členenia na 8, resp. 12 celkov. Proti 12 celkom hlasovali dvaja členovia vlády za SMK z dôvodu, že koaličná rada nešpecifikovala presne hranice 12 celkov. Predstavitelia SMK prezentovali požiadavku na vytvorenie tzv. Komárňanskej župy vytvorenej zo šiestich okresov s významným podielom maďarskej menšiny. Neskôr bola táto požiadavka zmiernená na vytvorenie takého samosprávneho celku, v ktorom by boli spolu okresy Dunajská Streda, Galanta, Šaľa, Nové Zámky, Komárno a Levice. Ani s touto požiadavkou však neuspeli. Popri diskusii o zmene územného a správneho členenia a rozsahu decentralizovaných kompetencií prebiehala v tomto období aj diskusia o alternatívnom usporiadaní miestnej štátnej správy. V septembri 2000 sa na rokovaní vlády objavil návrh, ktorý odporúčal zrušiť integrované úrady štátnej správy (okresné úrady a krajské úrady) a nahradiť ich úradmi špecializovanej štátnej správy, avšak nebol schválený. Reorganizáciu miestnej štátnej správy sa podarilo zrealizovať až v nasledujúcom volebnom období. V apríli 2001 vláda schválila prvé dva reformné zákony: o samospráve vyšších územných celkoch a o volbách do orgánov vyšších územných samosprávnych celkov. Schválila aj zmenu územného členenia na 12 krajov, väčšinový volebný systém a zvýšenie počtu volebných obvodov a aj upresnený zoznam kompetencií. V júli potom poslanci NR SR tieto zákony schválili, čím po niekoľkých rokoch naplnili ustanovenia Ústavy SR hovoriace o regionálnej úrovni územnej samosprávy. Poslanci NR SR však zmenili rozhodnutie vlády o počte samosprávnych krajov a tak od 1. 1. 2002 existuje na Slovensku osem samosprávnych krajov v rovnakej podobe ako existujúce kraje v organizácii miestnej štátnej správy. Dôsledkom rozhodnutia NR SR o zmenách vládnej predlohy zákonov bolo odstúpenie splnomocnenca vlády pre reformu verejnej správy z funkcie, vzdanie sa podpredsedu vlády I. Mikloša úlohy koordinátora reformy vo vláde SR, ale najmä rozhodnutie predsedníctva Strany maďarskej koalície o odchode strany z vládnej koalície, k čomu ale napokon neprišlo.
