Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)

Jaroslav Kling: Regionálna politika a verejná správa

JAROSLAV KLING REGIONÁLNA POLITIKA A VEREJNÁ SPRÁVA Kľúčové slová: reforma verejnej správy, voľby do orgánov územnej samosprávy, vývoj regionálnej poli­tiky štátu, program pomoci de minimis, integrovaná sieť regionálnych rozvojových agentúr. 1. ÚVOD Prírodné podmienky ako aj historický vývoj značne ovplyvnili priestorovú diferenciáciu sociálno-ekonomickej úrovne jednotlivých regiónov Slovenska. Na jednej strane možno identifikovať jadrový priestor, ktorý je akým­si ťahúňom ekonomického rozvoja v krajine - územie banánovitého tvaru, ktoré zaberá západnú časť Slovenska, ide údolím rieky Váh a pozdĺž hlavnej dopravnej trasy Bratislava - Žilina — Košice sa skokom dostáva k rozvo­jovému jadru na východe Slovenska v prie­store miest Košice a Prešov. Na dnihej stra­ne sú územia, ktoré sa nedokázali vyrovnať so zmenenými spoločenskú - ekonomickými podmienkami po roku 1989, či už kvôli pod­­rozvinutosti z minulosti, alebo svojej rigid­­nosti a majú rozvojové problémy. Patria sem regióny severného a severovýchodného Slo­venska a v značnej miere aj časť Slovenska, ktorá je osídlená obyvateľstvom maďarskej národnosti. Ide najmä o južnú časť centrálne­ho Slovenska — Juhoslovenská kotlina a južnú časť východného Slovenska. Južná časť západ­ného Slovenska je síce taktiež vo velkej miere charakteristická obyvatelstvom maďar­skej národnosti, avšak rozvojové ťažkosti tra­dične pornohospodárskeho regiónu dokáže do velkej miery upravovať jeho polohová výho­da, v blízkosti hlavného mesta a čiastočne zasahujúce do jadrového regiónu ekonomic­kého rozvoja krajiny. Nasledujúce riadky zamerajú svoju pozor­nosť na analýzu sídelno-demografických súvislostí priestorového rozloženia obyvateľ­stva maďarskej národnosti po roku 1989 a identifikáciu faktorov, ktoré ovplyvnili súčasnú úroveň tohto územia. Kapitola si bude všímať prejavy reformy verejnej správy na tomto území, najmä vo vzťahu k miestnej samospráve a miestnemu rozvoju ako aj pre­javy regionálnej politiky Slovenskej republi­ky, konkrétne jej vybraných programov, na území s významným zastúpením maďarskej menšiny. 1.1. Priestorové rozloženie maďarskej men­šiny na Slovensku Podľa sčítania obyvateľstva v roku 1991 žilo na Slovensku takmer 570 000 obyvateľov hlá­siacich sa k maďarskej národnosti, čo pred­stavovalo 10,8 % populácie Slovenska. Až 1 442 obcí malo podľa výsledkov sčítania aspoň jedného obyvateľa maďarskej národnos­ti. Nasledujúce sčítanie z roku 2001 zazna­menalo pokles počtu obyvateľov tejto národ­nosti na asi 520 000, čo je asi 9,7 % celej populácie. Tento pokles možno prisúdiť faktu, že územie južného Slovenska je z demogra­fického hľadiska regresívne, t. j. že prirodze­ný prírastok ale aj celkový prírastok obyva­teľstva tu majú záporné hodnoty, čiže ide o úbytok obyvateľstva (Bezák 2002, Bašovský 1995). Oproti roku 1991 sa ale zvýšil počet obcí, ktoré mali aspoň jedného obyvateľa maďarskej národnosti, na 1 555. Toto zvýše­nie možno pripísať procesom dezintegrácie obcí, ktoré prebiehali bezprostredne po roku 1990 a v prvej polovici 90-tych rokov, keď sa medzi rokmi 1989 a 2000 zvýšil počet obcí z 2 694 na 2 825 (Kling et al. 2002).

Next

/
Thumbnails
Contents