Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Béla László: Madarské národnostné školstvo
286 Károly Tóth lebo pôsobia na územiach obývaných maďarskou menšinou, ich zbierky sú významnou súčasťou maďarskej kultúry, ich recipientom a cieľovou skupinou sú predovšetkým Maďari a pracujú v nich väčšinou zamestnanci maďarskej národnosti. V minulosti stáli pod veľmi silnou politickou a ideologickou kontrolou, po roku 1989 zas venovali značnú časť svojej energie na zápas o prežitie, a zachovávali odstup od akýchkoľvek národnopolitických, politických a ideologických prúdov. V súčasnosti je štruktúra týchto inštitúcií na skúmanom území nasledovná: ry a hospodárske vzťahy primárne vznikajú na inom než etnickom základe. Nakoniec, systém obchodných vzťahov jednotlivých firiem bol charakteristický všetkým možným, len nie etnicitou. Do tejto kategórie patrili len rodinné podniky so živnostenským oprávnením, ktoré sa však nedali zaradiť do kategórie skutočného podnikania, a preto bola aj ich hospodárska váha mizivá. Na Slovensku, na rozdiel od iných regiónov Karpatskej kotliny obývaných Maďarmi (Zakarpatská Ukrajina, Sedmohradsko, Vojvodina), sa vytvoril podobný systém právnych Tabulka 1 Štruktúra štátnych a samosprávnych inštitúcií v regiónoch južného Slovenska Typ inštitúcie Počet Zriaďovateľ Štátne múzeá 2 Slovenské národné múzeum Okresné múzeá 9 Samospráva VÚC Obecné múzeá 5 Obecná samospráva Národopisné domy - etnografické zbierky 7 Obecná samospráva Regionálne archívy 12 Samospráva VÚC Väčšie okresné alebo mestské knižnice 26 Samospráva obce alebo VÚC Zdroj: Lampl — László - Simon — Tóth — Végh 2003. 4.6. Podnikateľská sféra Je zaujímavé, že sa v štruktúre systému menšinových inštitúcií objavil aj pojem maďarského (menšinového) podnikateľa/podniku. Je to zaujímavé preto, lebo tento subjekt sa neobjavil ako sponzor, ale ako žiadateľ podpory. Viaceré (menšinové) hospodárske subjekty, odvolávajúc sa na nedostatok základného kapitálu, sa snažili vytvoriť také organizačné štruktúry, ktoré sa - s patričným ideologickým zdôvodnením - zamerali predovšetkým na získavanie finančných zdrojov z Maďarska. Typickým príkladom bolo založenie Zväzu maďarských podnikateľov na Slovensku, ktorý si aj našiel partnera v Maďarsku v nadácii Kézfogás Alapítvány.29 Problémy vznikali z toho, že čisto maďarský podnikateľ na Slovensku vlastne neexistuje. Vlastnícke štruktúa obchodných noriem a podobná štruktúra hospodárskych vzťahov ako v Maďarsku. Tieto dva systémy boli teda navzájom úplne priechodné a odhliadnuc od niekoľkých výnimiek netrpeli ani nedostatkom kapitálu. Zmapovanie toho, aký ekonomický efekt mali maďarské finančné zdroje investované na Slovensku na inštitucionálny rozvoj menšinovej komunity, by si zaslúžilo osobitnú analýzu. Jedným z dôležitých kritérií podpory vyššie menovaných podnikateľských združení bolo totiž to, aby významnú časť svojho „zisku“ použili na podporu maďarského inštitucionálneho systému na Slovensku. Úplne nová situácia vznikla po úspešnom etablovaní sa banky OTP, podniku MOL a iných významných maďarských podnikov na Slovensku. Tieto sa však už na Slovensku neobjavili v rámci systému podpory menšino-
