Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Béla László: Madarské národnostné školstvo
282 Károly Tóth vedúcich straníckych predstavitelov v riadiacich štruktúrach organizácie — hlavne čo sa týka uchádzania sa o granty a finančnú podporu — skôr nevýhodou ako výhodou. Už v roku 1990 sa prvý krát objavil návrh o odňatí 10-miliónovej štátnej podpory Csemadoku.26 Maďarskej nezávislej iniciatíve, ktorá bola vtedy vo vláde, sa tomu podarilo zabrániť (László A. Nagy, Gábor Zászlós), ale po roku 1994 v čase druhej Mečiarovej vlády bola štátna podpora zo dňa na deň zrušená. Zamestnanci ústredia v Bratislave boli prepustení a potom v ňom dlhé roky pracovali najviac dve osoby. V tejto situáciu začal Csemadok začiatkom deväťdesiatych rokov podnikať. Cielom založenia Csemartu bolo vytvorenie hospodárskeho zázemia Csemadoku v nových trhových podmienkach. Vetni sľubný pokus sa však napokon skončil neúspechom. Záverom môžeme povedať, že ústredné vedenie Csemadoku v období spoločenských zmien nedokázalo plne využiť tie mimoriadne priaznivé danosti, ktorými organizácia disponovala v rámci neziskového sektora. Na Slovensku v tom čase žiadna mimovládna organizácia nemala desiatky tisíc členov a stovky základných organizácií. Ústredné podujatia Csemadoku boli vždy multikultúmymi podujatiami, čoho význam si vedenie nikdy do dôsledkov neuvedomovalo a ani sa nepokúsilo zúročiť v tejto skutočnosti spočívajúci finančný potenciál. Csemadok, pokračujúc v tradíciách a vžitých reflexoch z obdobia štátostrany, sa vždy usiloval využiť vo svoj prospech politický vplyv niektorej z politických strán. Problémom bolo len to, že mimovládny neziskový sektor bol v tomto období už stranícky neutrálny. Navyše - čo je v tomto kontexte ešte dôležitejšie - tento posun bol vo zvýšenej miere charakteristický práve pre grantové organizácie. 4.3. Nadácie, občianske združenia, záujmové združenia, tvorivé dielne Po roku 1990 sa začal proces, ktorý znamenal hladanie nových organizačných foriem v tradičnej inštitucionálnej štruktúre maďarskej komunity na Slovensku. Tento proces nebol jednoduchý, veď nové pojmy a organizačné formy (nadácia, nezisková organizácia, záujmové združenie, občianske združenie atď.) si vyžadovali nové postoje, vnášali do pomerne konzervatívneho myslenia maďarskej menšiny nové problémy a otvárali nové pohlady. Je pozoruhodné, že maďarské organizácie na Slovensku len velmi zriedka nachádzali svoje korene v činnosti tých maďarských organizácií, ktoré pôsobili v období medzi dvomi svetovými vojnami. Dôvodov by sa pritom našlo dostatok: tradície, majetok, kontinuita atď. Po roku 1945 však boli tieto organizácie zakázané a keďže odškodnenie či kontinuita neprichádzali do úvahy, v päťdesiatych rokoch a neskôr neznamenali maďarské organizácie z medzivojnového obdobia pre nanovo sa formujúcu intelektuálnu elitu nasledovaniahodné dedičstvo. Po roku 1989 sa mnohí len velmi ťažko zmierovali s faktom, že na rozdiel od predchádzajúceho obdobia socializmu sa už nemôžu spoliehať na priame, inštitucionálne financovanie štátom. Jediným riešením financovania potrebných činností je uchádzanie sa o granty v otvorenej súťaži, k tomu sú však potrebné organizácie disponujúce právnou subjektivitou. Novozaložené organizácie si potom vyžadujú schopný manažment, kontrolné orgány, je potrebné viesť účtovníctvo, administratívnu agendu, vykonávať serióznu administratívu prácu. Od týchto povinností však Csemadok v minulosti priamych dejatelov kultúrnych aktivít odbremenil. Mnohých práve tento fakt odradil, aby si založili samostatné organizácie, uchádzanie sa o granty považovali za „žobranie“, pridelenú podporu „za almužnu“ atď. Nie je preto náhodné, že popri už vyššie spomínaných organizáciách, ktoré však zastrešovali aj politické aktivity, došlo k založeniu prvej nadácie až v auguste 1990 (Nadácia Sándora Máraiho).27 V nasledovnej časti sa pokúsime charakterizovať jednotlivé typy organizácií tohto typu.
