Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Béla László: Madarské národnostné školstvo
Vývoj systému inštitúcií maďarskej menšiny 271 Görfol, Gábor Bárdos). Koncom decembra 1989, resp. začiatkom roku 1990, keď sa objavili snahy premeniť Csemadok na politické hnutie, sa Fórum rozptýlilo v Csemadoku. Keď však vyšlo najavo, že zapojením sa do politickej činnosti by Csemadok ako kultúrna organizácia stratil nárok na (nemalú) štátnu podporu, jeho predstavitelia upustili od pôvodného cieľa a objavili sa ako individuálni členovia v radoch Politického hnutia Spolužitie, založenom v marci 1990. Najcharakteristickejším znakom skúmaného obdobia je skutočnosť, že medzi politickými a občianskymi aktivitami je ťažké nájsť jasnú hranicu. Novozaložené zoskupenia, vrátane politických hnutí, od prvej chvíle zastupovali aj občianske záujmy a hodnoty. Rovnako zoskupenia, ktoré navonok pôsobili ako občianske združenia (Fórum pedagógov, meniaci sa Csemadok atď.) sa od začiatku zaoberali aj politickými úlohami, reprezentáciou a obhajobou záujmov. Dnes je už ťažké pochopiť, prečo sa odborná organizácia zdražujúca učiteľov zaoberá vyslovene politickými otázkami, alebo prečo organizuje politická organizácia ako MNI odbornú konferenciu na pamiatku dunajskostredských Židov. V tej dobe to však bolo celkom prirodzené. Politické hnutia sa na jednej strane pokúšali dostať pod svoj vplyv už existujúce inštitúcie (Csemadok), na druhej strane sa zas usilovali zakladať také mimovládne organizácie, ktoré mali slúžiť záujmom jednotlivých politických hnutí (Nadácia Sándora Máraiho - Márai Sándor Alapítvány, Zväz maďarských pedagógov na Slovensku - Szlovákiai Magyar Pedagógusok Szövetsége, Zväz skautov maďarskej národnosti v Československu - Csehszlovákiai Magyar Cserkészszövetség, Nadácia Fórum - Fórum Alapítvány, Nadácia Lászlóa Mécsa - Mécs László Alapítvány, Občianske zdraženie za demokraciu a otvorenú spoločnosť — a Demokráciáért és Nyitott Társadalomért Polgári Társulás atd.) Začal sa zápas o politické ovládnutie siete maďarských menšinových inštitúcií, tvoriacich tretí sektor. Začal sa proces, počas ktorého sa politická elita - v duchu „komplexného budovania menšinovej komunity“ - pokúsila podmaniť si celý menšinový inštitucionálny systém, alebo keď to nešlo, aspoň jeho najdôležitejšie segmenty. Jedným z typických javov bola aj snaha predstaviteľov politickej elity zakladať - využívaním osobných prepojení a väzieb - vlastnú sieť „občianskych“ inštitúcií. Napriek značnej nevôli politických strán však tieto organizácie začali postupne žiť svojim vlastným životom, vymanili sa spod politického vplyvu, ba občas sa aj vzopreli politickým očakávaniam. Limity tohto „osamostatňovania“ neskôr stanovil nový systém poskytovania podpôr a grantov, ktorý je aj v súčasnosti pod prísnym politickým dohľadom. 3. SYSTÉM INŠTITÚCIÍ MAĎARSKEJ MENŠINY V ZRKADLE ČÍSEL Na Slovensku neexistuje oficiálna štatistika týkajúca sa maďarských menšinových organizácií. Je to pochopiteľné, veď je veľmi ťažké rozlíšiť jednotlivé organizácie na národnostnom základe. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky evidovalo v roku 2002 spolu asi 24 000 organizácií, vyčleniť spomedzi nich - trebárs aj na základe názvu - menšinové organizácie, je skutočne ťažké. Situáciu komplikuje, že jednotlivé právne formy je potrebné registrovať na krajských úradoch, čím sa stáva identifikácia organizácií takmer nemožnou. Prvá databáza (kataster) maďarských inštitúcií a organizácií na Slovensku bola spracovaná v rokoch 1999 - 2001.13 Databáza bola zverejnená aj na internete, kde sa údaje priebežne aktualizujú, resp. databáza sa stále dopĺňa o nové organizácie.14 Zo 651 organizácií, uvedených v pôvodnej databáze, len jedna tretina disponovala právnou subjektivitou. Je to fakt hodný zamyslenia, veď desať rokov po zmene politického systému bolo len 189 organizácií oprávnených na to, aby sa uchádzalo o grantovú podpora; podmienkou tej totiž bola právna sub-
