Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Béla László: Madarské národnostné školstvo
Maďarské národnostné školstvo 261 vysokých školách v Slovenskej republike, ktorí maturovali na strednej škole s vyučovacím jazykom maďarským. Ak by z počtu 9 140 stredoškolských študentov maturujúcich na školách s vyučovacím jazykom maďarským študovalo na vysokých školách 56,26 %, čo by zodpovedalo celoštátnemu ukazovateľu, znamenalo by to 5 142 poslucháčov. Ako sme už skôr vypočítali, počet poslucháčov univerzít a vysokých škôl prichádzajúcich zo stredných škôl s vyučovacím jazykom maďarským je približne 3 240, objavuje sa tu rezerva v počte 1 902 študentov. Ak toto číslo vydelíme piatimi (5-ročné vysokoškolské vzdelávanie), zistíme ročnú rezervu 380 študentov. Toto číslo môžeme považovať za maximum - veľkou dilemou týchto kalkulácií je totiž to, či všetci spomínaní študenti budú mať záujem vstúpiť do vysokoškolského vzdelávania v maďarskom jazyku, ktoré ponúka len niekoľko študijných odborov, resp. kedy dosiahne maďarská menšina hore uvedený 56,26 percentný podiel, ktorý sa bude navyše z roka na rok zvyšovať. Z hľadiska fungovania samostatnej maďarskej univerzity tieto čísla neposkytujú príliš veľa optimizmu. Kde by ešte mohli rezervy? Pre zvyšovanie počtu poslucháčov sa ponúkajú tri možnosti. Prvou možnosťou je prekonanie celoštátnych priemerných ukazovateľov v počte a podiele študentov prichádzajúcich na vysoké školy zo stredných škôl s vyučovacím jazykom. maďarským. Druhou možnosťou je „odlákanie“ poslucháčov z ostatných vysokoškolských inštitúcií poskytujúcich vzdelávanie v maďarskom jazyku, resp. zo slovenských vysokých škôl všeobecne. Tretia možnosť bude daná tým, že európska integrácia prinesie so sebou podstatný nárast podielu a počtu mladých ľudí zúčastnených na vysokoškolskom vzdelávaní. O niekoľko rokov však dynamika tohto nárastu výrazne klesne kvôli veľmi nepriaznivým demografickým trendom, čo sa prejaví aj v znížení absolútneho počtu poslucháčov. Ani v oblasti profesorských rezerv nie je stav lepší. K celkovému obrazu patrí aj to, že o vysokoškolskom vzdelávaní v maďarskom jazyku má zmysel uvažovať len v dlhodobej perspektíve. Je preto potrebné dobre zvážiť, o aké študijné odbory a študijné programy a na ktorých stupňoch vzdelávania sa vôbec oplatí rozširovať ponuku vysokoškolského vzdelávania v maďarskom jazyku na Slovensku. Tu treba pripomenúť odsek (5) paragrafu 2 vysokoškolského zákona číslo 131/2002, podľa ktorého vysokoškolské vzdelávanie prebieha len v rámci akreditovaných študijných programov. V zmysle zákona sa študijné programy akreditujú zvlášť pre všetky tri stupne vzdelávania. Prvý stupeň tvorí bakalársky študijný program. Druhý stupeň tvorí magisterský, inžiniersky a doktorský študijný program. Tretí stupeň tvorí doktorandský študijný program, resp. špecializované lekárske štúdium. Ak si predstavíme Európu po roku 2004, pravdepodobne prevážia tie vzdelávacie systémy, ktoré v duchu Bolonskej deklarácie namiesto duálneho vysokoškolského vzdelávania zavedú vzdelávania lineárne. Za týchto okolností budú vysoké školy postavené pred úlohu vyhovieť ďalším špecifickým odborným kritériám. Presadiť sa môže len také vysokoškolské vzdelávanie, ktoré vyhovuje kritériám vysokej odbornej náročnosti, kvality, ekonomickej efektívnosti a ktoré bude uprednostňovať kvalitnú vedecko-výskumnú činnosť.1“ POZNÁMKY 1. Popély, Gyula: A magyar iskolaügy kálváriája (Cseh)Szlovákiában 1918 - 1945. In: Tóth, László - Filep, Tamás Gusztáv (red.): A (cseh)szlovákiai magyar művelődés története 1918 - 1998. Zv. II. Budapest: Ister 1998, s. 6. 2. Tamtiež. Zákon číslo 189/1919. prijatý 3. apríla 1919 mal však jednu kardinálnu chybu. Podľa § 15 totiž „Tento zákon v Čechách, v Maďarsku a na Slovensku vstúpi do platnosti dňom vyhlásenia. Nariadením sa určí, kedy vstúpi tento zákon do platnosti na Slovensku.“ 3. Tamtiež, s. 11. 4. Tamtiež, s. 15.
