Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Béla László: Madarské národnostné školstvo
256 Béla László 3.5. Vývoj vysokoškolského vzdelávania v maďarskom jazyku a vznik maďarských vysokoškolských inštitúcií 3.5.1. Vysokoškolské vzdelávanie v maďarskom jazyku a európske trendy Už od roku 1950 sa uskutočňovali pokusy o harmonizáciu a zjednotenie značne heterogénneho európskeho vysokoškolského vzdelávania. Z nich možno vyzdvihnúť Európsky systém prenosu kreditov (ECTS - European Credit Transfer System) a roku 1989 rektormi európskych univerzít v Bologni podpísaný a zverejnený dokument Magna Charta, ktorého signatári sa okrem iného zasadili o mobilitu vysokoškolských učiteľov, výskumníkov a študentov, za vzájomné uznávanie skúšok a diplomov. Významným krokom vpred bola aj dohoda na európskej úrovni uzavretá roku 1997 v Lisabone, ktorej dokumenty pripravila Rada Európy a UNESCO. Z hľadiska harmonizácie európskeho vysokoškolského vzdelávania znamenala prelom Sorbonská deklarácia, ktorou sa v Paríži na stretnutí ministrov školstva Francúzska, Nemecka, Talianska a Spojeného kráľovstva pri príležitosti 800. výročia založenia Sorbonskej univerzity ministri školstva obrátili na svetovú univerzitnú akademickú komunitu s výzvou na vytvorenie otvoreného priestoru európskeho vysokoškolského vzdelávania. Po tejto deklarácii nasledovala možno najvýznamnejšia dohoda podpísaná ministrami školstva 29 európskych krajín, Bolonská deklarácia, ktorá už obsahuje návod na praktické uskutočnenie Sorbonskej deklarácie. V Prahe, roku 2001, hodnotili výsledky šiestich dôležitých oblastí určených Bolonskou deklaráciou už ministri školstva 32 európskych krajín, pričom sa dotkli aj ďalších oblastí vysokoškolského vzdelávania.92 Nie je náhodné, že proces harmonizácie vysokoškolských systémov sa odohráva súčasne s ďalšou etapou rozširovania Európskej únie. Pravdepodobne nie je náhodné ani to, že práve v tomto období sa otvárajú možnosti na založenie maďarskej vysokej školy na Slovensku. Pri zriaďovaní maďarských vysokoškolských inštitúcií, teda aj pri zriaďovaní nitrianskej Fakulty stredoeurópskych štúdií a komárňanskej Univerzity J. Selyeho bolo potrebné zohľadniť kritériá platné v rámci európskeho vysokoškolského priestoru, predovšetkým bolonské a pražské odporúčania. Zo všeobecných zásadných odporúčaní je pre maďarské vysokoškolské vzdelávanie na Slovensku dôležité zdôrazňovanie potreby celoživotného vzdelávania, ale taktiež aj zabezpečenie kvality výučby a zásady konkurencieschopnosti. Tá prvá zásada je dôležitá preto, že jej uplatnením by bolo možné postupne znížiť 50 percentné zaostávanie za celoštátnym priemerom, ktoré si maďarská menšina v oblasti vysokoškolského vzdelávania za ostatných päť desaťročí nahromadila. Zabezpečenie kvality a konkurencieschopnosti je vo väčšinovom jazykovom prostredí, pri rastúcich možnostiach vzdelávania v materinskom jazyku za hranicami krajiny, otázkou bytia a nebytia menšinového vysokoškolského vzdelávania.93 3.5.2. Vysokoškolské vzdelávanie v maďarskom jazyku na Slovensku Pred zmenou režimu existovalo na Slovensku vysokoškolské vzdelávanie v maďarskom jazyku na dvoch pracoviskách. Katedra maďarského jazyka a literatúry na Univerzite Komenského v Bratislave pripravovala učiteľov maďarského jazyka a literatúry, avšak vyučovanie druhého predmetu už prebiehalo v plnej miere v slovenskom jazyku. V druhej inštitúcii, na nitrianskej Univerzite Konštantína Filozofa (a jej právnych predchodkyniach: Pedagogickej fakulte a Vysokej škole pedagogickej), prebiehala príprava učiteľov pre základné a stredné školy s vyučovacím jazykom maďarským v rozličných aprobáciách. Do roku 1974 dokázala príprava učiteľov podľa tohto modelu uspokojiť reálne potreby, avšak v nasledujúcich rokoch už došlo k obmedzeniu vzdelávania v maďarskom jazyku. Po zmene režimu sa vysokoškolské vzdelávanie v maďarskom jazyku v Nitre dostalo v krátkom čase znovu na takú úroveň, že
